TOP 5: Najlepšie sfilmované hororové poviedky
Možno to ani neviete, ale mnoho z vašich obľúbených filmov má svoju literárnu predlohu. Z napínavých žánrov je to často detektívka, komiks, ale aj triler a samozrejme horor. Keďže máme halloweensky týždeň, zameriame sa práve na ten. Strašidelná literatúra a film sa nám už dlhé roky spája hlavne s adaptáciami hrubých románov Stephena Kinga. Takisto mnohé staršie slávne filmy ako Psycho, Ja, robot alebo Vec majú svoje predlohy, najčastejšie novely. No ako sú na tom sfilmované hororové poviedky?
Sfilmované hororové poviedky? Prečo nie
Kedy ste sa naposledy pri čítaní dvadsaťstranového príbehu báli minimálne tak, ako napríklad pri pozeraní filmu? Neviete si spomenúť? Je to možné, lebo už mnoho rokov sú v obľube práve rozsiahlejšie diela, ktoré nám ponúkajú zložitejší príbeh, ktorý nás vtiahne a dáva nám dostatok priestoru na vcítenie sa do konania hlavných hrdinov.
Strašidelné poviedky ostali akoby na okraji záujmu. No práve medzi nimi nájdeme mnoho vrcholov žánru. S poviedkou sa dokonca spájajú aj úplné začiatky desivého príbehu ako takého. Väčšinu filmov z nášho zoznamu ste asi videli. No čítali ste aj ich kvalitné predlohy? Prinášame vám TOP 5 hororových poviedok, ktoré boli aj sfilmované, a ktorých čítanie vám nezaberie viac ako hodinu.
5. Clive Barker – Zapovězené
Clive Barker je už dlhé roky veľkým menom na poli (nie len) anglického literárneho hororu. Jeho špecifický štýl, ktorý spája nadpozemské zlo s krutou realitou všedných dní, nesadne každému, no v našich končinách má fanúšikov viac než dosť. Autor Hellraisera je u nás známy aj vďaka českému prekladu antológie Books of Blood, z ktorej pochádza aj poviedka Zapovězené.
Barker v poviedke ukazuje hneď niekoľko svojich typických čŕt. Máme tu ošarpané miesta starého sídliska, krv a mestské povery, ktoré vravia, že je medzi nami zlo bažiace po pomste. Témou práce študentky Helen sú graffiti, ich význam a obsah. Zaujmú ju hlavne tie, ktoré zobrazujú miestnu legendu o sériovom vrahovi Candymanovi. Z okolia veľa informácií nezíska, no nakoniec príde s Candymanom do kontaktu oveľa tesnejšieho, ako by si želala.
Príbeh z roku 1985 sa dočkal aj sfilmovania. Film Candyman ponúkol divákom, ktorí čítali predlohu, nové informácie, rozvil to, čo bolo v poviedke len načrtnuté. Dozvedeli sme sa napríklad niečo viac o Candymanovej minulosti. Tiež sme videli, že stačí zopárkrát vysloviť pred zrkadlom jeho meno, a už sa ho nezbavíme. Je ťažké povedať, či film prekonal predlohu. Fakt je ale ten, že práve odhodlaný výraz Tonyho Todda je to, čo si pri Candymanovi predstavíme ako prvé.
4. Daphne du Maurier – Vtáci
Diela Daphne Du Maurier dokážu v čitateľovi spoľahlivo vyvolať zvláštny pocit tiesne a nejednoznačnosti. Napriek tomu nikdy nepatrila k hororovým autorom. Tam, kde bežní žánroví autori skĺzli k popisom brutálností a akcie, prípadne zbytočne všetko vysvetľovali, Du Maurier svoje príbehy akoby predčasne ukončila a nechala čitateľa, nech sa s tajomnom popasuje sám.
Ťažoba a strach sa zvyčajne dostavili až pár sekúnd po dočítaní poviedky. Presne to nás čaká aj pri poviedke Vtáci. Príbeh, v ktorom sa niekoľko obyvateľov malého prímorského mestečka musí brániť agresívnym útokom vtákov, je jedným z prvých hororov, ktoré boli u nás vydané. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vyšiel v českom a dokonca aj v slovenskom preklade.
Možno tomu tak bolo aj vďaka známemu Hitchcockovmu filmu. Zatiaľ čo predloha pracuje hlavne s náznakmi (o útokoch vtákov sme síce informovaní, no žiaden z nich skutočne nezažijeme) a ponecháva priestor čitateľovej fantázii, film je priamejší. Môžeme v ňom vidieť krvavé útoky na hlavné postavy, ich márny boj proti prírode. Film je tiež jedným z mála hororov, ktoré režisér v skutočnosti natočil. Takzvaný kráľ filmového strašenia vytvoril oveľa viac trilerov a mysterióznych filmov, ako hororov.
3. Howard Philips Lovecraft – Farba z vesmíru
Okolo tvorby a osoby H. P. Lovecrafta je hlavne v Amerike vytvorený skutočný kult. Meno zlovestnej mimozemskej entity Cthulhu pozná každý, hoci ho nik nevie vysloviť. No z rozsiahlej lovecraftovej tvorby vyčnievajú aj poviedky, ktoré priamo nesúvisia s mýtom Cthulhu. Medzi tie najznámejšie určite patrí aj Farba z vesmíru.
Dej sa sústreďuje okolo tajomného meteoritu, ktorý náhodou dopadne neďaleko riedko obývaného územia v kdesi v kopcoch Nového Anglicka. Z meteoritu do zeme presiahne kvapalina neznámeho pôvodu. To má za následok tragédiu, ktorá zasiahne nie len okolité farmy. Atmosféru nákazy, úpadku a hlavne kontaktu človeka s niečím, čo možno pochádza z tých najvzdialenejších zákutí vesmíru, sa Lovecraftovi podarilo navodiť naozaj bravúrne. Dokonca až tak, že sám túto poviedku považoval za jednu zo svojich najlepších.
Je známe, že spisovateľ nebol častým návštevníkom kín. O tom, či svojho času videl napríklad Frankensteinovu nevestu, alebo King Konga, môžeme len polemizovať. Ale ako by reagoval, keby videl v adaptácii svojej poviedky Nicolasa Cagea? To sa už nikdy nedozvieme, no s istotou môžeme povedať, že rovnomenný film z roku 2019 je viac než podarený. Atmosféra z predlohy ostala, pribudla sympatická rodina žijúca v súčasnosti. Dočkáme sa aj niekoľkých naozaj strašidelných scén. Tie by možno potešili aj samotného kráľa kozmického hororu.
2. Edgar Allan Poe – Pád domu Usherovcov
Edgar Allan Poe je nie len priekopníkom americkej poviedky, ale aj poviedkového hororu ako takého. Žil a tvoril v devätnástom storočí, no príbehy, ktoré napísal, zašli v zobrazovaní hrôzy oveľa ďalej, ako jeho predchodcovia v gotických románoch. Poeove nočné mory sú aktuálne aj dnes. Svoje postavy zaživa pochovával, zaživa muroval, prípadne na nich zoslal červený mor.
Hoci ho lákala tá najčernejšia temnota, často si našiel miesto aj na melanchóliu, smútok a iné ľudské city. Presne taká je aj jeho známa poviedka Pád domu Usherovcov. Jednoduchý dej sa točí okolo spustnutého starého sídla, ktoré patrí Roderickovi Usherovi, dávnemu priateľovi rozprávača príbehu. Ten nás bude informovať o Usherovom biednom psychickom stave, o chorobe, ktorou celé jeho pokolenie už dlhé roky trpí. V poviedke nenájdete ani náznak smajlíka, a ako aj samotný názov naznačuje, bude už iba horšie.
Režisér filmu Roger Corman je už päťdesiat rokov veľkým menom na poli filmových podivností. Aj vo vyššom veku má dosť energie na produkciu takých bizarností ako Dinoshark, alebo Sharktopus, pre ktorého je aj strela z dela prislabá. No Corman kedysi ako režisér natočil aj niekoľko kvalitných filmov. Viaceré z nich boli adaptácie Poeovych poviedok. V Zániku domu Usherů hral starého Ushera legendárny Vincent Price. Snímke sedí nie len akási divadelnosť v hraní jednotlivých postáv, ale aj sýte farby, ktoré dotvárajú atmosféru tajomna.
1. Stephen King – Deti kukurice
Stephen King je stále najznámejším autorom hororu u nás. Tajomstvo jeho úspechu spočíva v tom, že dokáže pútavo spojiť nadprirodzený horor s ľudskými témami, akými sú napríklad dospievanie, alebo fádny život priemerného dospeláka. To všetko sa deje na pozadí premyslenej histórie rôznych fiktívnych malomiest. Pri románoch ako To, Osvietenie, alebo Misery, sa bál snáď každý. No jeho kratšie texty nemusia byť známe každému.
K tým najkvalitnejším určite patria aj skvelé Deti kukurice. Túto poviedku nájdeme v kultovej zbierke Nočná zmena. Burt a Vicky prežívajú krízu. Rozhodnú sa ju riešiť tak, že sa vyberú na výlet autom do Kalifornie. To, že cestou zrazia malého chlapca, im náladu rozhodne nezlepší. Ich najväčším nešťastím ale bude, že zastavia v Gatline, typickom americkom zapadákove, kde sa kukurici darí viac ako ľudskému životu.
V roku 1984 bola natočená adaptácia tejto poviedky. Samotný film je stelesnením priemeru amerického hororu tej doby, nie je v ňom snáď nič, na čo by mohol divák v dobrom spomínať. Z nejakého dôvodu sa však pre istú skupinu ľudí stal kultom. V deväťdesiatych rokoch bolo natočených hneď niekoľko pokračovaní. Vznikla teda pomerne nečakaná séria, ktorá ale rýchlo klesala strmhlav k zemi, až napokon prudko narazila (posledné 2-3 filmy naozaj nestoja za veľa).
Radi sa pri čítaní bojíte? Máte svoje obľúbené sfilmované hororové poviedky? Podeľte sa o ne s nami!
