Splnil najočakávanejší slovenský film o únose prezidentovho syna očakávania, alebo nás thriller iba sklamal? | ÚNOS (recenzia)

Niekto by mohol tvrdiť, že slovenská republika je až preplnená rôznymi škandálmi a korupciou. Žiaľ, ten niekto by sa pravdepodobne ani nemýlil. Jedna z najznámejších udalostí, vďaka ktorej sa ľud dozvedel o nenávisti a súbojoch, ktoré sa vedú vo vláde je únos prezidentovho syna. Zavlečenie Michala Kováča ml. označuje kauzu, v ktorej bol syn vtedajšieho prezidenta SR Michal Kováč mladší násilne zavlečený do Hainburgu v Rakúsku. Udalosť sa odohrala 31. augusta 1995. Z vykonanej akcie bola podozrivá Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu.

Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč telefonicky (a anonymne) oznámil rakúskej polícii, že v Mercedese zaparkovanom pred hainburskou policajnou stanicou sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo u uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho. Celú udalosť teraz prerozpráva a mladým predstaví očakávaný slovenský film Únos.

Únos recenzia

Na filme usilovne vyše roka pracovala režisérka Mariana Čengel Solčanská. Výsledkom je v strhujúca dráma, ktorej ozajstný a realistický príbeh má na človeka veľký dopad. Je ťažké sa na túto slovenskú drámu/thriller pozerať „iba“ ako na akčný film. Ak si pri pozeraní totiž uvedomíte, že udalosti, ktoré sa práve dejú na plátne, sú iba odzrkadlením reálnych činov rôznych ľudí, príbeh sa okamžite stáva drsnejším a temnejším. Pred tým, ako sa dostaneme na hodnotenie filmárskeho remesla použitého pri tvorbe tejto snímky, chcem vyjadriť svoj rešpekt a vďaku režisérke. Únos sa totiž takmer dá považovať za dokument. Reálnym spôsobom širokú verejnosť i mládež upozorňuje a predstavuje jej krutú skutočnosť. 

Film bez výčitiek považujem za jeden z najväčších, najdôležitejších a najlepšie spracovaných slovenských filmov vôbec. Ostáva verný polovici deväťdesiatych rokov či už štýlom obliekania, rozprávania alebo celkovou atmosférou. Scény, ktoré posunú dej ďalej sa často odohrávajú na reálnych miestach v Bratislave, ktoré mnoho z vás z videnia spozná. To nám iba neustále pripomína, že príbeh, ktorý sa práve premieta v kinosále je skutočný.

Únos tvorí absolútnu špičku slovenskej filmovej tvorby. Jednoducho disponuje všetkým tým najlepším a najviac profesionálnym, čo môže slovenská kinematografia ponúknuť, čo sa týka hereckého obsadenia, scenáru, hudby, či kameramanov. Film by sa kvalitou a celkovým spracovaním určite nestratil ani v zahraničí. Toto má na svedomí hlavne pán Ladislav Janošťák, ktorý mal na starosti kameru. Vybrať totiž, čo na plátne ukázať, čo zasa naopak skryť a akým spôsobom to podať je jedna z najdôležitejších úloh pri tvorbe každej snímky.

Príbeh

Príbeh, ktorý si zreteľne pamätajú vaši rodičia a dokonca možno aj vy nám pomáha rozprávať napínavá a atmosférická hudba Vladimíra Martinku. Úžasne určuje tempo scény a pomáha nám porozumieť tomu, nad čím postava práva premýšľa. To celé v súlade s vizuálnou i emocionálnou surovosťou jednotlivých scén a dialógov vytvára príbeh, ktorý sa len ťažko dá brať na ľahkú váhu. Jedným slovom: veľkolepé. Tu sa žiaľ dostávame ku môjmu najväčšiemu, ale našťastie jedinému problému s filmom. Aj keď bol začiatok a aj koniec filmu skvelým, priebeh udalostí zhruba v polovici sa rapídne zvýšil a ak ste chvíľku nedávali pozor, veľmi ľahko sa stratíte. Nemajte však obavy. Ak niečo málo o reálnom príbehu viete, filmová verzia by vám problémy robiť nemala.

Herecké obsadenie

Do nebies sa práve chystám vychváliť najlepšiu časť tohoto všetkého – herecké obsadenie. Neuveriteľné. Ani neviem, kde začať. Vo filme sa za hlavné postavy dá považovať pokojne aj cez desať osôb, ktoré si zahrali absolútne úžasní herci. Novinárku Martu, hrdinku nášho príbehu si zahrala talentovaná Rebeka Poláková. Tá je spolu s Petrom (Milan Mikulčík), Robom (David Hartl) a Oskarom (Vladislav Plevčík) do celého príbehu zapletená tak reálne a kreatívne až zabúdame, že nie sú reálne. Aha, počkať! Veď predsa samozrejme, že sú ozajstné! Takéto uvedomenie sa mi pri premietaní filmu v hlave odohralo mnohokrát. A presne tu je „skrytá“ najväčšia hĺbka a hodnota tohoto diela. Aj keď iba inšpirované ozajstnými ľuďmi, postavy vo filme celkom určite nereálne nepôsobia. Pani Mariana Čengel Solčanská si za scenár zaslúži ohromný rešpekt a úctu.

Asi najviac ma z celého filmu zaujali vynikajúce herecké výkony Milana Ondríka (predsedov „chalanisko“) a Dana Heribana (mafián Efendi). V neposlednej rade tvoria zvyšok hereckého obsadenia Ján Greššo, Juraj Hrčka, Maroš Kramár, Ady Hajdu, Indgrid Timková, Peter Oszlik a ďalší. Len málokedy sa stáva, že by sa medzi hercami neobjavil slabý článok. Skutočnosť sa ale stala pravdou a odvážim sa povedať, že všetci svoje postavy zvládli bravúrne. Som na slovenskú kinematografiu čoraz viac hrdý.

Zhrnutie

Vyvolá v tých z vás, ktorí toto obdobie zažili film opäť pocit strachu a bezmocnosti? To je otázne. Na príbeh zdanlivo lineárny sa totiž každý pozerá inými očami a každý ho precíti rozdielne. Film Únos osobne považujem za jeden z najdôležitejších preto, lebo nám bez servítky vyrozpráva nespravodlivý príbeh, ktorý sa môže kedykoľvek opakovať. Upozorňuje nás na možné nebezpečie, ktoré môže mať na svedomí práve tá vláda, ktorá by nás ako občanov mala chrániť. Film ani zďaleka nie je vymyslený. Je veľmi, veľmi reálny. Možno viac, ako by sme si priali. Za neuveriteľnú dôležitosť, vážnosť ale aj skvelé prevedenie bez nejakých veľkých chýb som sa rozhodol filmu Únos udeliť hodnotenie 8/10.