Úsmev, prosím! RECENZIA – Sentiment a spomienky sú silným putom k umierajúcej láske, z ktorej sa vytráca iskra. Topíme sa v minulosti a hľadáme zlomový moment, ktorý odštartoval tento úpadok. S úsmevom na perách listujeme v starých fotoalbumoch a snažíme sa znova prežiť tie nezameniteľné chvíle. Presne takto sa cíti aj Thierry (Jacques Gamblin), „Starý blázon“, ako ho opísali jeho deti v novej letnej rodinnej komédii Úsmev, prosím!. Po tridsiatich rokoch manželstva s Claire (Pascale Arbillot) už ich spoločná jazda na tandeme nejde tak jednoducho a hladko. Skvelo fungujúci stroj im začína vplyvom času hrdzavieť.
Déjà vu
Claire už nevidí zmysel v udržiavaní ohniska, ktoré pomaly dohorieva, a oznamuje Thierrymu, že sa s ním chce rozísť. On si nechce priznať, že sa blíži koniec ich spoločného dobrodružstva. Síce navonok súhlasí s rozhodnutím svojej manželky, no vo vnútri už premýšľa, ako si ju opäť získa späť. Pri listovaní fotoalbumom nájde fotky zo spoločnej dovolenky v Grécku a rozhodne sa, že si tento moment prežijú ako rodina ešte raz. Nebolo to najľahšie presviedčanie, ale nakoniec aj jeho deti Antoine (Pablo Pauly) a Karine (Agnès Hurstel) súhlasili s jeho nápadom, a tak sa celá rodinka vydáva druhýkrát okúsiť krásy Aténskej riviéry.
Thierry sa snaží fúkať do tlejúcich uhlíkov v pahrebe, ale jeho snahu vníma Claire ako zbytočné tlačenie na pílu. Je so svojím rozhodnutím na sto percent stotožnená a nemieni ho len tak benevolentne zmeniť. Kým otec hľadá spôsob, ako ohúriť jeho životnú lásku, deti si vychutnávajú grécke Ouzo plnými dúškami. Karine si ako advokátka popri práci veľa voľného času neužije, a preto sa snaží dobehnúť „stratené hodiny“ vo veľkom štýle. Antoine sa nechá očariť miestnou tínedžerkou a usiluje sa o to, aby aj on oslnil ju.
Hodnotenie
Režisér a scenárista François Uzan mal pri tvorení Úsmev, prosím! neveľké ciele, a to nemyslíme v zlom. Presne vedel, čo v takomto type komédií funguje a čo nie. Pri jeho spracovaní kráča už po vychodených chodníkoch, a aj keď v niektorých momentoch vybočí z vyšliapaných stôp, nikdy nie natoľko, že by to bolo niečo svetoborné. Nekládol si zbytočne veľké ambície, vystaval film na stabilných a overených základoch. Vytvoril tak svižnú, ľahko stráviteľnú, rodinnú komédiu. Pri sledovaní Úsmev, prosím! síce máte pocit Déjà vu, presne ako Thierry na druhej „rovnakej“ dovolenke, lebo podobnú snímku ste už videli nejedenkrát. Neuberá to, avšak, z celkového dojmu z filmu.
Ten sa vyznačuje veľmi dobrým humorom. Oproti prvoplánovým a plytkým rodinným komédiám je v Úsmev, prosím! neľahko predvídateľný a v niektorých scénach zdravo poburujúci. Taktiež je vo filme správne vyvážený a len málokedy netrafí klinec po hlavičke. Na druhej strane, z opačného citového spektra nefungujú ideálne smutnejšie scény a tie, v ktorých začnú postavy vidieť veci jasne a striedmo. Razom hrá melancholická hudba, v replikách sa striedajú srdcervúce citáty. Tieto zvraty nezapasovali tak, ako mali a pôsobia banálne, priam bezdušne.
Postavy a technické spracovanie prekvapilo
Čo sa nedá Úsmev, prosím! vytknúť, sú fantastické postavy. Aj napriek tomu, že film trvá „len“ 95 minút, máte pocit, že postavy poznáte veľmi dlho. Tak ako do nich vložil François Uzan časť zo seba, aj diváci sa v nich nájdu. Obdivujete, ako sa Thierry nevzdáva a snaží sa znova založiť plameň lásky, chápete Clairinine dôvody na rozchod, doprajete Karine aspoň pár dní zábavy a ničnerobenia, zažili ste Antoineho naivitu. Rodinku dobre dopĺňa aj Christophe (Ludovik Day), Karinin priateľ, ktorý sa snaží neodbytne začleniť do kolektívu, a hlavne, zapáčiť Thierrymu.
Po technickej stránke milo prekvapil kvalitný strih. Svojou dynamikou rezko posúval dej filmu dopredu a aj kvôli nemu obsahuje Úsmev, prosím! len málo nezáživných scén. Pochválime aj kameru a zvuk, ktorých kvalita bola na rodinnú komédiu nadštandardná. Potešil aj chytľavý a jednoduchý soundtrack od francúzskych hudobníkov Bena Mazuého a Guillaumeho Ponceleta.
Úsmev, prosím! RECENZIA – Zhrnutie
Ak hľadáte film, pri ktorom sa chcete zasmiať a nad ničím nerozmýšľať, Úsmev, prosím! je tou správnou voľbou. Jednoduchý príbeh doplnený o nezvyčajné momenty, dokonalé postavy a kvalitné spracovanie sú hlavnými ťahúňmi filmu, no získa si vás nepredvídateľným humorom. Čo vám môže trocha prekážať sú ležérne a ťažko uveriteľné smutnejšie a hĺbavejšie scény. Tie snímku trocha brzdia, stráca pri nich tempo zábavy, ktoré musí po nich opäť znova budovať. Zhrnuté, podčiarknuté. Úsmev, prosím! si od nás odnáša 7/10.
