Film Úsvit a jeho recenzia
Písať čokoľvek o snímke režiséra Matěja Chlupáčeka je pomerne problematické. Jednotlivým propagačným materiálom a vlastne i nadmieru šikovne zostrihanému traileru sa totiž podarilo skryť dejovú podstatu tejto sprvu typickej detektívky. Preto by som bol veľmi rád, ak by ani môj text nevyzrádzal nič podstatné, čo by vám potenciálne mohlo zmeniť zážitok.
Výborná trailerová kampaň
Preto prezradím iba to, že ide o prvý veľký počin vyššie zmieneného, aktuálne dvadsaťdeväť ročného režiséra. Práve preto bola výsledná kvalita snímky pomerne otázna. Koniec koncov, ide stále o mladého tvorcu, ktorému pod rukami neprešlo desať veľkých filmov.
O snímke Úsvit však má zmysel rozprávať sa, analyzovať ju a takisto sa snažiť rozšifrovať odkaz, ktorý sa snaží divákom predať.
Myšlienka skrytá v háve detektívky
Dianie je zasadené do roku 1937, čiže tesne pred začiatok druhej svetovej vojny. Riaditeľ továrne v podaní Miloslava Königa žije so svojou manželkou (Eliška Křenková) pokojný a v podstate bezstarostný život. Jeho úlohou je vybudovať moderné a nadmieru prosperujúce mesto. Relatívne harmonický priebeh naruší až nález dieťaťa s oboma pohlavnými orgánmi.
To, samozrejme, spustí vlnu otázok a okamžitých problémov. Ako sa mohlo podobné „stvorenie“ objaviť v továrni? Môže za to akási zahraničná sabotáž alebo niečo satanistického pôvodu? A, hlavne, ide vôbec o ľudské stvorenie? Odpovedí je pramálo. Akonáhle si pritom manželka riaditeľa továrne uvedomí, že agenti, ktorí prišli celú situáciu vyriešiť (Milan Ondrík a Marián Mitaš) úplne nechcú odhaliť skutočnú pravdu, začína vlastné vyšetrovanie. To sa pre ňu stáva čoraz nebezpečnejším, keďže musí dbať nielen o svoj život, no i o svoje nenarodené dieťa.
Samotný príbeh začína ako typická detektívka. Ako som zmienil, v rámci rozprávania sa vo výrobnej továrni objaví niečo atypické, no a tento nález je predmetom vyšetrovania všetkých ústredných postáv. Najväčšou hnacou silou je vyšetrovanie hlavnej protagonistky, ktorá sa snaží na celú vec dívať racionálnou (aj na dnešné pomery modernou) optikou.
Silná téma analyzovaná podrobne
Čo sa týka princípov žánrovej detektívky, tie sú pomerne jednoduché a vlastne ničím neprekvapia. Nesnažia sa prichádzať s neočakávanými zvratmi, čo však úplne nevadí, pretože sa v druhej polovici film pomerne výrazne transformuje. Už od počiatku môžeme vnímať prvky osobnej drámy a tragédie niekoľkých ľudských osudov. Tie spája jedna vec – diametrálne odlišný pohľad na nájdeného jedinca.
Prostredníctvom rôznych optík a názorov sa režisérovi darí vytvárať pomerne plastický obraz na celú situáciu. Síce častokrát skĺzava k miernemu poučovaniu (je vám jasné, ktorý názor považuje za správny), napriek tomu sa ale nebojí ukázať i odlišné optiky postupne rozoberajúce mŕtvy plod s oboma pohlavnými orgánmi. V nich sa zračí nenávisť, pochopenie, ohromný cit ale aj zatratenie.
Z tohto pohľadu ide o kryštalicky čistú scenáristickú prácu, ktorá presne pozná svoju tému. Adekvátne ju pritom spracúva a takmer každá jedna scéna s ňou súvisí. Osobne som veľmi rád, že tuzemské filmy prestávajú vyzerať ako sled náhodných a zameniteľných sekvencií. Začína sa rozprávať sústredene a častokrát veľmi presne. Úsvit je toho živým dôkazom.
Konečne sme súčasťou kinematografie modernej Európy?
Nie je žiadnym tajomstvom, že filmy vznikajúce v našich končinách pôsobia nezriedka zastaralo. Samozrejme, rozpočty sú tu celkom iné ako v zámorí, avšak veľmi často sa ako diváci stretávame so snímkami, ktoré obrazom nerozprávajú.
Je totiž rozdiel postaviť pred hercov kameru a následne dômyselne pristúpiť ako režisér ku konkrétnej scéne. Našťastie, i z tohto hľadiska môžem relatívne chváliť. Autorské vedenie je totiž veľmi dobré, dokonca sa tu šikovne využívajú atraktívne miniatúry. A áno, stále ide o veľmi komorný projekt. Napriek tomu ale nemáte pocit, že by mu väčší rozpočet prospel, respektíve Úsvit netrpí finančným nedostatkom, ktorý by kazil jeho nemalý potenciál.
Práca s početnými hercami je solídna, aj keď občas dôjde na isté prehrávanie, či nezvládnutie danej emócie (najmä Miloslav König v dramatických pasážach zaostáva). Celkovo však máte veľmi dobrý pocit z audiovizuálnej prezentácie, ktorá je naozaj filmová a ani zďaleka nepripomína akúsi televíznu adaptáciu (ako to často pri československých projektoch býva).
Svitá na lepšie časy?
Mimoriadne ambiciózny film. Minimálne teda na naše československé pomery. To je jeho najsilnejšou muníciou, no súčasne tento fakt povedie k spoločenskému diskurzu, kde mám pocit, že ho obe názorové zastúpenia, buď nadhodnotia, alebo práve naopak.
Len málokedy sa stáva, že sa niekto z tunajších končín pokúsi o spracovanie aktuálnej (značne kontroverznej) myšlienky a vyjde z toho aj skutočne zaujímavé pozeranie hodné diváckej pozornosti. Úsvit to ale bezproblémovo zvládol, v mnohom dokonca prekonal moje očakávania, ktoré po pozitívnych ohlasoch z prestížnych Karlových Varov neboli najnižšie. Koniec koncov, historických projektov tu vzniká asi toľko, čo kvalitných filmov – a to je málo.
Ako je možné, že práve Úsvit tak vyniká z tradičného produkčného štandardu? Zhruba polovicu snímky je to totiž pomerne solídna detektívka, ktorá síce využíva jednoduché žánrové atribúty, no tie vďaka sebaistému vedeniu a nadmieru vťahujúcemu hudobnému podkresleniu vytvárajú skutočne hutný zážitok, ktorý vás krásne filmom vedie. Bezproblémovo nadobudnete pocit, že vás režisér celý čas drží za ruku a s ľahkosťou variuje vašu emocionalitu podľa vlastných autorských potrieb. Napätie, nerušiaci humor, pohltenie a skutočné dojatie je nadmieru dobre pretkané jedným bizarným prípadom, ktorý nakoniec vyústi v niečo, čo asi na prvé pozretie očakávať nebudete (ak si teda neprečítate, o čom autori chceli rozprávať).
V druhej polovici venujúcej sa práve onomu aktuálnemu problému (o ktorom vopred nechcete naozaj nič vedieť) povrch naplnenému presahmi k súčasnosti sa rozprávanie stáva sociálnym komentárom spoločnosti minulej i terajšej. V tomto ohľade to už ale mierne drhne. Jednak preto, že hlavná protagonistka v podaní Elišky Křenkovej je písaná ako charakter z druhej polovice minulého desaťročia, akurát je teda ukotvená v roku 1937. Asi netreba výraznejšie prízvukovať, že to pomerne bije do očí a diváka to neprestane vytrhávať zo zážitku až do samotného záveru.
Film, ktorý bude rozdeľovať
Ďalšími problémami sú istá patetickosť, príležitostne zlyhávajúci herci či veľké množstvo nápadov a potenciálne možných vstupných uličiek, ktoré však vlastne nikam nevedú. Slúžia len na odpútanie diváckej pozornosti, čo dokáže mierne sklamať. Hoci som rád, že sa podarilo výsledný scenár udržať aspoň v takejto kvalite.
Je ale vidieť, že s postupujúcou minutážou sa príbeh čoraz viac rozpadá pod filmárskymi rukami. Finále sa nakoniec dopracuje k uspokojivému koncu, avšak, nejde o adekvátne uzavretie všetkých dejových línií. Skôr snímka prestane plynúť v momente, keď vyčerpá všetky svoje tézovité myšlienky, ktoré sa nám snaží predať. Tie sú inak dobré, nepôsobia archaicky, akurát ich príbeh využíva prvoplánovo a vlastne až príliš jednoducho.
Napriek tomu je dobré, že tu začínajú vznikať filmy, ktoré spĺňajú európske audiovizuálne štandardy. Súčasne má zmysel ich rozoberať, diskutovať o jednotlivých kreatívnych myšlienkach a snažiť sa uvedomiť si, čo je nám vlastne predkladané.
Navyše, všetko je to odprezentované veľmi efektným spôsobom a je radosť na celé dianie pozerať. Áno, príležitostne tempo trochu spomalí, no onen pocit akéhosi zovretia v divákovi zostáva a autori mu nedovolia, aby ho toto skľúčenie opustilo. Najmä preto bezproblémovo Úsvit odchádza s hodnotením 7/10.
