Režisér Luc Besson je známy francúzsky filmár, ktorý má za sebou úspešnú kariéru plnú vydarených, i nenávidených projektov. Ako producent či scenárista sa v rokoch podieľal na mnohých známych filmoch, medzi ktoré patria 22 Výstrelov, District 13 či filmové série Taxi a Taken. V úlohe režiséra sa taktiež ocitol už mnohokrát. Zo všetkých filmov, ktoré kedy natočil, však vyčnieva jedno nezabudnuteľné sci-fi s názvom Piaty element (1997).
Po veľkom úspechu tento žáner na nejaký čas opustil, až do roku 2014, kedy nám priniesol Lucy. Tá sa taktiež dočkala mimoriadneho úspechu, na úroveň Piateho elementu sa nikdy nedostala. Režisér sa však nevzdal a s dlhoročným odhodlaním sa opäť vydal preskúmať hranice vesmírnych dobrodružstiev. Po usilovnej práci prišiel Luc Besson s azda najväčším projektom histórie francúzskej kinematografie, filmom Valerian a mesto tisícich planét. Dokázala nás teda snímka ohromiť rovnako, ako Bessonov 20-ročný Piaty element? Alebo sa Valerian jednoducho zaradí do dlhého zoznamu zabudnuteľných vesmírnych dobrodružstiev?
Valerian a mesto tisícich planét recenzia
Ako už mnohí z vás vedia, príbeh Valeriana a jeho partnerky Laureline je veľmi starý. Túto dvojicu vesmírnych agentov, ktorých úlohou je udržiavať bezpečnosť naprieč časopriestorom svetu poprvýkrát predstavil autor Pierre Christin v roku 1967. Komplexný príbeh plný dobrodružstiev, intríg a nebezpečných misií sa odvtedy až do roku 2010 vyvíjal v mnohých vydaniach komiksov. Komiks bol pre svet sci-fi veľmi vplyvný, pričom sa ním legendárne inšpirovala aj filmová séria Hviezdnych Vojen.
Samotné filmové spracovanie Luca Bessona je už však niečím vcelku rozdielnym. Úlohou Valeriana a Laureline vo filme je chrániť a obraňovať nesmierne cenný „tovar“, pričom odkrývajú pravdu ohľadom obrovskej armádnej konšpirácie. Jednoduchšie, zložitejšie či iným spôsobom sa príbeh vysvetliť nedá z jedného zvláštneho dôvodu: dej samotný je v podstate nesmierne jednoduchý a pritom zároveň ťažkopádny.
Hrubá podstata príbehu a jeho problémy
Valerian a mesto tisícich planét je zdanlivo rozdelený na niekoľko častí, ktoré sa postupom času začínajú lepiť dohromady a dávať väčší zmysel. Pripomínajúc seriál, nie každá časť či sekvencia akčných scén je rovnako kvalitná a uspokojujúca, ako tá predchádzajúca či nasledujúca. V konečnom dôsledku však ich podstatou nie je, aby fungovali samostatne. Každá malá misia má význam a pracuje, aby zaistila, že hlavný príbeh napreduje.
Jediná obchádzka bez veľkého významu sa nachádza žiaľ už pri konci filmu, kedy sa jedna hlavná postava vydá zachrániť tú druhú. Ako sa zdá, spôsob, akým sa agenti do tejto situácie dostanú, nám Besson už nemohol surovejšie natlačiť do hrdla. Nasledujúce množstvo dlhých scén akosi naruší doteraz tvorenú stabilitu a priamočiare tempo. Výhodou je však veľa príležitostí na kopu bláznivých a detských vtipov, ktoré vám vyčarujú úsmev na tvári.
Humor mnoho tvárí a tváre plné vtipu
Humor filmu ako celok ma osobne milo prekvapil a myslím, že môžem hovoriť za všetkých účastníkov premiéry, ak budem tvrdiť, že tvorí skvelú rodinnú verziu klasických francúzskych vtipov. Nemusia dávať zmysel, no aj tak svojim spôsobom pomáhajú vtipnou cestou lepšie ustanoviť postavy. Ak majú hlavní hrdinovia čas na humorné poznámky v strede boja, tak divákovi iste dôjde, že s bojom majú skúsenosti a nepriateľ pre nich nepredstavuje nebezpečenstvo.
Pocit neistoty, či hlavná postava z nebezpečenstva vyjde bez ujmy vás nepohltí ani len na sekundu. V mnohých akčných filmoch by sa práve tento fakt považoval za prvotriedny hriech. Vo Valerianovi to však dáva zmysel. Pozeráme sa totiž na dvoch skúsených agentov s hodnosťami major a seržant, pre ktorých udalosti vo filme jednoducho znamenajú jednu ďalšiu z mnoho misií.
Čo to všetko skazilo
Všetkými pozitívnymi kvalitami filmu však nemilosrdne zamiesi posledná tretina príbehu. V tejto časti sa inteligentné akčné sci-fi akoby mihnutím oka zmenilo na jednoduchý dej určený pre deti, plný cliché. Mám tým na mysli meniacu sa farbu očí robotov, ktorá vám trápnym spôsobom pripomína, čo sa stalo. Mám tým na mysli nereálne nezmyselnú dieru v deji. Mám tým na mysli „napínavé“ odpočítavanie, ktoré sa zastaví na poslednej sekunde. Mám tým na mysli fakt, že režisér neverí v inteligenciu diváka a má nutkanie mu všetko dopodrobna podať na striebornej tácke, aj keď všetci už pol hodinu tušia, čo sa v skutočnosti deje.
Môžeme však za tieto chyby kvality film viniť? Odpoveď je otvorená diskusii. V prvej rade sa však treba zamyslieť nad tým, čím chce Valerian byť, nie nad tým, čím sa nám zdá, že je. Mieri snáď smerom ku psychologickej stránke filmu Gravity, fyzikálnej zložitosti Interstellaru, príbehu Star Wars založeného na postavách či dokonca celkovej komplexnosti Vesmírnej Odysey? O ani jednu z vecí, ktoré tieto sci-fi filmy dokázali lepšie, ako akékoľvek iné snímky sa Valerian nepokúša. Čo je teda Valerian a mesto tisícich planét zač?
Ide o jednoduchý akčný rodinný film zasadený v sci-fi prostredí a natočený tak, aby si aspoň časť užil takmer každý. Pre deti je tu vizuálny humor a vtipní mimozemšťania. Pre dospievajúcich je tu sexy Rihanna, pekní ľudia a napínavé vyvrcholenie. No a nakoniec pre dospelých je tu zopár inteligentných vtipov a ohromujúce prostredie plné fascinujúcich mimozemšťanov. Jedna stránka filmu, ktorú som ešte nespomínal, však zaručene ohúri každého jedného diváka.
Vizuálne efekty a osobnostné defekty
Film je od začiatku do úplného konca absolútne plný skutočne nádherných vizuálnych efektov. S rozpočtom dosahujúcim takmer 200 miliónov eur nám Valerian poskytuje jednu z najkrajších vizuálnych jázd za poslednú dobu. Je absolútnou slasťou pozorovať nespočetne veľa druhov mimozemských rás a prakticky dokonalo krásnych svetov. Mnohí považujú Valeriana za najkrajší film tohto roku a dokonca som už počul prehlásenie, že vďaka tomuto faktu snímku uvidíme na tohtoročných Oscaroch.
Ako ste si doteraz už určite všimli, stále som nespomínal, či sú postavy dobre napísané a ako dobre boli zahraté. A ako z pocitu nutnosti niečo spraviť, som sa snažil práve tejto téme vyhnúť a vyslúžiť si pocit nutnosti niečo nespraviť. Myslím, že rovnaká filozofia sa premietala v hlave Luca Bessona, keď sa zamýšľal nad tým, akí Valerian a Laureline budú.
Z obrovského potenciálu obsiahlej predlohy sa nič neprenieslo na filmové verzie hlavných postáv, ktoré v konečnom dôsledku zaujali menej, ako tie vedľajšie. Boli povrchnejšie, ako by si ktokoľvek prial a na hlboké ustanovenie hodnôt dvoch osobností si film s časom 137 min určite mohol nájsť priestor. Viniť z tohoto epického zlyhania však nemôžeme hercov, ktorí postavy stvárnili. Dane DeHaan a Cara Delevingne, herecké hviezdy na vzostupe svoje úlohy akýmsi flegmatickým pokusom zvládli zahrať. Nezaujímavé postavy nám však vynahradila Rihanna, ktorá sa stala aj súčasťou príbehu. Vesmírny pasák Ethan Hawke taktiež potešil.
Čo sa týka zvyšných faktorov filmu, ktoré zvyčajne hodnotíme, ma milo prekvapili všetky. V prvej rade, perfektné vizuálne efekty sú úzko späté s prácou kameramana. Tá nás však v tomto prípade nesklame a aj keď sa objaví zopár zvláštnych a nepríjemných pohybov obrazu proti srsti, všetko zlé je vyvážené množstvom kvalitne odvedenej práce. Všetko to krásne drží po kope naozaj úžasná hudba Alexandreho Desplata, ktorá sa k tónu filmu hodí.
Zhrnutie
Film Valerian a mesto tisícich planét je dobrodružným rodinným sci-fi, ktoré si aspoň z časti užijú takmer všetci. Luc Besson v tomto prípade určite neprekonal svoje najuznávanejšie dielo, no aspoň nám priniesol vizuálne nádhernú akčnú jazdu ako stvorenú na leto. Medzi najväčšie negatíva snímky patria povrchné hlavné postavy a neskoršie časti príbehu. Celok vyzdvihuje väčšinou príjemný humor a mnoho zaujímavých vedľajších postáv. Film tvorí veľkolepé sci-fi, ktoré splnilo väčšinu vecí, o ktoré sa pokúsilo. Z toho dôvodu dostáva Valerian a mesto tisícich planét hodnotenie 7/10.
