Villa Lucia RECENZIA – Michal Kollár, režisér, ktorý je známy pre tvorbu krimi trileru Červený kapitán, sa rozhodol pre spojenie dvoch obľúbených zánrov. Romantickú komédiu preplietol s kriminálkou a prináša film o „prvej láske a poslednej vlámačke“. Dokázal medzi týmito prvkami balansovať? Pobavili sme sa pri ňom ako sľuboval a vedeli sa s ním stotožniť?
Villa Lucia RECENZIA
Príbeh hovorí o trojici kamarátov zo strednej školy a ich starej láske, Lucii Renerovej (Hana Vagnerová). Jeden z nich, Gorazd (Michal Kubovčík) sa s ňou zasnúbil a chystajú sa osláviť zásnuby do Afriky. Lenže v tom čase starú partiu znovu pozve psychicky nestabilný Cyril (Juraj Hrčka), ktorý sa kvôli neopätovanej láske opätovne pokúšal o samovraždu (cielene celkom teatrálne).
Goradz musí teda zásnuby utajiť, tretí člen Svätopluk (Martin Meľo) však vidí šancu ako dať starú partiu dokopy. Už tu musíme povedať, že oceňujem výber nekonvenčných mien hlavných postáv. Ľudia sa tak zdanlivo s nimi nevedia stotožniť, ale pri odhaľovaní ich charakterov si naopak neraz poviete: veď takého človeka presne poznám.
Zásnuby, fantóm podhradia a Džeremy z Vrakune
Interakcie trojicu privedú do Luciinho rodného domu, rodinnej vily v podhradí. Tam však práve takéto objekty vykráda tajomný „Fantóm podhradia“. Nie je ním však nikto iný ako skorumpovaný policajt Jánoš (Vlado Černý). Chystá sa sídlo vykradnúť, aby sa zabezpečil na dôchodok, horšie však je, že do toho núti aj svojho zakríknutého synovca Ruda (Tomáš Mischura, ktorému postava opäť skvele sadla).
Polícia však z obavy zo zvýšených hrozieb musí držať nielen neustále hliadky, ale nainštalovala aj viacero kamier. Na pomoc si tak volajú samostatne nesvojprávneho taxikára „Džeremyho z Vrakune“. Na slávnostnom premietaní hovorili o tom, že do role získali Zdenka Godlu na odporúčanie spoločného známeho a išlo rozhodne o dobrý krok.
Vila je len začiatok
Práve on funguje ako najlepší komický prvok filmu. Jeho bezprostredné hlášky sú skutočne ako z reálneho života či ulice a jeho vynaliezavosť a rýchlosť reakcií aj napriek poverčivosti nemá hraníc. Zároveň ako príslušník rómskej menšiny sa sám neštíti aj vtipov na ich adresu, ktoré perfektne vychádzajú (aj keď sa rozhodne bude musieť porozprávať o Jánošovom rasizme).
Vidíme, že do deja dokázali zapojiť naozaj nemalé množstvo prvkov. Stretnutie všetkých členov vo vile rozbieha bláznivú hru, v ktorej nechýbajú putá, otváranie trezorov, napínavé úniky a v neposlednom rade naháňačky. Zvraty sú však ako na hojdačke – kým raz vás príjemne prekvapia, inokedy krútite hlavou nad nelogickým až hlúpym správaním postáv (ale zrejme to bolo zámerom).
Kam až siahajú efekty?
Využitie digitálnych efektov pri tvorbe lokácie úplne oceňujem. Vedel som, že vila je „prenesená“ z Brna a upravená tak, aby sadla na naše prostredie pod hradom. Aj napriek tomu, že som sa zameral na to, či si to všimnem, nebolo tu ani najmenšieho náznaku. Tak dostávame naozaj krásne a pre filmárov vhodné interiéry.
Pre mňa bol bonusový bod aj za prostredie Starého mesta. Predsa len, vidieť automobilovú naháňačku na (ešte môjmu srdcu blízkym) Palisádach sa nedostane každý deň. Zjazďovanie hradného kopca dodávkou tiež pobaví a poteší nejedného fanúšika Bratislavy. Na druhú stranu však oceňujem zapojenie ambasády fiktívnej krajiny.
Na druhú stranu však boli pri iných trikoch vidieť značné medzery. Rozumiem tomu, že to v našom prostredí ešte nie je také jednoduché, ale už som predsa videl efekty výstrelov spravené lepšie. Podobne aj s odpálenými objektami či prasklinami v stene. Tie síce môžu uniknúť bežnému divákovi, avšak aj ten si všimne pištoľ, ktorej hlaveň sa nijako po vystrelení nezmení.
Preháňačky s dobrým výsledkom?
Značné problémy spracovať mi robila nesúrodosť niektorých udalostí. Zranená postava sa istý čas nevie kvôli problémom ani pohnúť, o pár záberov je však dostatočne v poriadku na to, aby mohla relatívne normálne fungovať. Akosi rýchlo sa medzi sebou striedala aj noc a deň a prišiel v strihu nečakane, keď pristihol hrdinov pri robení stále rovnakej činnosti.
Tiež sa nedajú nespomenúť zápletky, ktoré boli takmer stereotypnými a mohli sme ich vidieť už pred 20 rokmi. Na druhej strane sa režisér vie s viacerými motívmi pekne vyhrať a priniesť aj do nich originalitu. Viacero momentov dokonca aj komicky až satiricky nadnesie tak, že sa nedá na nich nepobaviť. Jednoducho – preháňa, aby nás rozosmial.
Villa Lucia RECENZIA – Zhrnutie
Vo výsledku je tak Villa Lucia príjemnou komédiou, ktorá dostáva aj drobné omrvinky romantického motívu. Ako kriminálny film však funguje tiež, predovšetkým ale ruka v ruke so zábavnou rovinou (neschopnosť policajtov vás nejeden raz dostane). V prvom rade bolo naozaj vidieť, že si herci nakrúcanie sami užívali a so svojimi postavami sa aspoň na chvíľu naozaj stotožnili.
Má síce svoje chyby, ale v slovenskej produkcii dosahuje ďalej za nadpriemer. V prvom rade sa pri nej treba uvoľniť a užívať si momenty, ktoré by sa (ne)mohli stáť v reálnom živote. A samozrejme Džeremyho hlášky. Choďte sa na preméru od 9. marca presvedčiť sami, od nás si odnáša hodnotenie 6,5/10.
