Vtedy na východe – divoké roky deväťdesiate

Pád komunizmu priniesol krajinám strednej a východnej Európy divoké deväťdesiate roky, slobodu a s ňou aj veci, o ktorých sa po desaťročia smelo hovoriť len pošepky. Západné myslenie vtrhlo do všetkých aspektov života a to, čo dovtedy len bublalo pod hladinou všednosti, vďaka nespútanému kapitalizmu vyvrelo na povrch. Dekáda, ktorú na Slovensku charakterizuje divoká privatizácia a móda fialových sák a bielych ponožiek, sa vyznačuje turbulentným prechodom od komunistickej šedi k pestrofarebnému kapitalizmu. Dokumentárny seriál Vtedy na Východe túto éru predstaví od 22. novembra každý štvrtok o 22:00 hod. na televíznej stanici Spektrum.

Päťdielnym seriálom divákov sprevádza slávny režisér Emir Kusturica. Priblíži príbehy zbohatlíkov, vývoj gastronómie od „potravinových šmejdov“ po modernú kuchyňu, povrchné prostredie módnych ikon a tajomstvom zahalený svet ezoteriky.

Emir Kusturica

Uznávaný srbský režisér, herec a hudobník sa preslávil najmä autentickým a smutno-smiešnym zobrazením života na Balkáne. Vyštudoval pražskú FAMU, preto je niekedy považovaný za člena Pražskej filmovej školy, neformálneho združenia juhoslovanských režisérov, absolventov FAMU s podobnými vplyvmi a estetikou. Za svoj druhý celovečerný film Otec na služobnej ceste (1985) získal Zlatú palmu na festivale v Cannes a nomináciu na Oscara za najlepší zahraničný film. Ďalšou Zlatou palmou bola ocenená jeho fantastická čierna komédia Underground (1995), príbeh dvoch priateľov prelínajúci sa s dejinami Juhoslávie od začiatku II. svetovej vojny po začatie juhoslovanských vojen.

Notoricky známa je aj groteskná komédia Čierna mačka, biely kocúr (1998) o živote komunity rumunských Rómov na brehu Dunaja. Soundtrack k niekoľkým Kusturicovým dielam vytvorila belehradská garáž-rocková kapela The No Smoking Orchestra, v ktorej hrá aj samotný režisér. Okrem temperamentnej hudby je zoskupenie známe niekoľkými kontroverziami, ako napríklad skladbou Wanted Man na počesť Radovana Karadžiča, ktorý bol neskôr odsúdený ako vojnový zločinec.

Za lepším životom do sexbiznisu

Maďarské a české dievčatá a herci sa v období transformácie stali obľúbenými hviezdami. Mnohí zahraniční producenti sa presťahovali do Budapešti, pretože maďarskí herci a herečky boli lacnejší a bolo ľahké nájsť malebné miesta na nakrúcanie. Maďarské a české dievčatá boli krásne a dychtivé a považovali filmy pre dospelých za príležitosť, ako začať nový život a zbohatnúť. Podobný príbeh zažila aj hviezda s umeleckým menom Monique Covet. Môže sa pochváliť prsiami s objemom 800 cm3 a účinkovaním vo viac ako stovke šteklivých filmov. 42-ročná umelkyňa z filmov pre dospelých začínala ako 18-ročná, podľa vlastných slov unikla z neusporiadanej rodiny a práca v sexbiznise jej priniesla prijatie, peniaze a pekné oblečenie. Dnes žije v Ríme a študuje návrhárstvo, ale stále sa živí sexom – vystupuje v erotických predstaveniach a nakrúca filmy

Ezoterika: veštica predpovedala krvavý pád režimu, Ceaușescu jej neuveril

Ezoterike sa v regióne darí už od transformácie. Služby čarodejníc, ktorých kultúra vychádza z rómskeho folklóru, nevyužívajú len obyčajní ľudia, ale aj prominenti a politici. Táto epizóda sa zameriava na vzťah medzi slávnymi ezoterikmi a čarodejnicami (a ich menej známymi kolegami, pracujúcimi v malých mestských bytoch) a ich klientmi. Záplava veštcov, „odborníkov“, ktorí zosielajú dážď peňazí, čarodejnice, špecializujúce sa na duchárske seansy alebo odstránenie kliatieb, ponúka svoje služby pomocou najmodernejších nástrojov. Mnohí veria, že vďaka nim skutočne dokážu komunikovať so svojimi zosnulými príbuznými alebo šteniatkami prostredníctvom televíznej obrazovky. Doslova korunovanou kráľovnou rumunských čarodejníc je Maria Campina, ktorej služby využíval aj diktátorský manželský pár Nicolae a Elena Ceaușescu. Maria tvrdí, že predpovedala revolúciu a krvavý pádu Ceaușescuovcov, ale oni jej neuverili. Dnes poskytuje svoje služby ako súkromná podnikateľka spolu so svojimi 6 dcérami a vnúčatami. Na jej rady sa údajne dodnes spoliehajú mnohí rumunskí športovci a politici.

Móda: čím väčší extrém, tým lepšie

V strednej a východnej Európe prinieslo obdobie transformácie slobodu, charakterizovanú módnymi diktátormi, extrovertnými umelcami, oddanými milovníkmi tetovania, silikónovými kráskami a svetskými polobohmi s lesklými svalmi. Západná „prosperita“ priniesla mentalitu hromadenia, ktorá sa zameriava nielen na čokoládu Milka či oblečenie z veľkých módnych reťazcov, ale aj na tetovanie, piercingy, svaly alebo silikón. Stimulačný prah ľudí stúpa. Vo dobe Instagramu ste viditeľní iba vtedy, ak urobíte niečo naozaj extrémne. Svoje o tom vie aj „ruská Barbie“ Tatjana Tuzová, ktorá si zarába tým, že zo seba urobila živú kópiu celosvetového plastového sex-symbolu, bábiky Barbie. Zároveň verí, že vďaka imidžu naivnej bábiky v ružovom bude večne mladá.

Staré peniaze a novozbohatlíci: luxusné paláce, pozlátko aj nevkus

V postkomunistickom regióne sa mnohí presťahovali späť do hradov znárodnených aristokratom a dnes žijú život moderných grófov a princov. Ďalší zbohatli vďaka privatizácii a riadili veľké spoločnosti v „starých zlých časoch“ aj v trhovom hospodárstve. Mladí ľudia z najnovšej generácie, ktorí už vyrastajú v systéme voľného trhu, používajú svoj talent, vedomosti a kontakty múdro. Jednou z najbohatších Sloveniek je Mária Reháková, mediálna „mogulka“, ktorá podniká v oblasti kultúry. Žije v obrovskom paláci. Je autorkou ankety Slovenka roka. Pred zmenou režimu pracovala v zahraničnom obchode a svojim kontaktom na Západe otvorila postkomunistický trh. Jej manžel Ladislav tradične figuruje na zozname najbohatších Slovákov a na Slovensko priniesol prvého mobilného operátora v krajine.

Gastro: od lanšmítu po michelinské hviezdy

„Lanšmít“, pivná klobása, v ktorej nie je žiadne mäso, čokoládou plnený zimný „ľadový“ krém a čokoládové pusinky… Kulinársky výlet za socializmu znamenal pašovanie banánov na Slovensko vašou starou Ladou. Železná opona ohraničila aj kulinárske zvyky. Lanšmít a jeho súčasníci neskôr upadli do zabudnutia a nahradil ich margarín, instantné polievky a dlhé rady pred McDonaldom. Od vypuknutia gastro-revolúcie v roku 2010 boli piatim reštauráciám v Budapešti udelené michelinské hviezdy. Tri ďalšie sú v Prahe a dve vo Varšave. Kuchári sa stali celebritami, varenie a gastro blogy sú nesmierne populárne a Instagram je zaplavený fotkami jedla aj v strednej a východnej Európe. Renesanciu zažívajú doma pečený chlieb a domáce maslo. Jedným z najznámejších prominentných českých kuchárov je Zdeněk Pohlreich, ktorý sa preslávil najmä zábavno- gastronomickou reláciou Ano, šéfe, v ktorej si vôbec nekladie „servítku pred ústa“. Pohlreich sa vyučil za kuchára proti svojej vôli a varenie ho najskôr vôbec nebavilo. V Austrálii so osvojil základy modernej kuchyne a odborníkov na gastronómiu v Čechách. Verí, že by byť inšpektorom kulinárskeho ocenenia Michelin musí byť strašné, ale pripravuje gastronomické programy, ktoré ovplyvňujú českú kultúru.