Vtelenie zla RECENZIA – Nie nadarmo sa hovorí, že režisér James Wan je hororový priekopník súčasnosti. Vlastnoručne odštartoval série Saw: Hra o prežitie, Insidious a V zajatí démonov, ktoré sú modernými klenotmi strašidelného žánru. Problém prichádza až vtedy, keď svoje série opustí a prenechá ich iným filmárom. Medzitým tápal vo vodách akčnejších žánrov, v ktorých sa mu s filmami Rýchlo a zbesilo 7 a Aquaman darilo rovnako dobre. Skalných fanúšikov preto potešila správa, že sa na skok vracia k žánru, ktorý ho preslávil.
Ešte pred produkciou pokračovania Aquaman and the Lost Kingdom stihol zrežírovať nový horor, pri ktorom očividne dostal absolútnu kreatívnu slobodu. A nielen to, pretože novinka Vtelenie zla (Malignant) vyzerá honosne, ba priam vysokorozpočtovo. Film je prezentovaný ako „nová verzia teroru“, takže otázka je jasná. Dokázal James Wan priniesť v roku 2021 originálny horor, alebo len ďalší generický „strašidelný dom posadnutý démonom“? Alebo sa dokonca pozeráme na štart kultovej hororovej série, ako to má Wan vo zvyku?
Vtelenie zla RECENZIA
Film sa otvára scénou v hrozivej psychiatrickej liečebni na kraji útesu a uvádza nás do príbehu. Prezrádza len to, že je „čas na odstránenie rakoviny“ nebezpečnému pacientovi. Nasledujú úvodné titulky, ktoré sú spolu s hudbou štylizované do tónu hororov zo začiatku 21. storočia. Konečne sa presúvame do prítomnosti, kde je hlavná hrdinka Madison (Annabelle Wallis) vystavovaná domácemu násiliu. Zároveň je tehotná, čo však jej manželovi v agresívnom správaní vôbec neprekáža.
Všetko sa mení po krvavom vlámaní do ich domu, kedy je Madison prevezená do nemocnice. Po hospitalizácii sa vracia späť domov, kde začne mať zvláštne živé sny. V hrôzostrašných víziách je svedkyňou násilných vrážd. Napätie sa stupňuje, keď zistí, že jej hrozivé sny sú v skutočnosti realitou. Jej vidiny spája mysteriózny Gabriel, s ktorým má jedinečné spojenie na duševnej úrovni. Teraz musí Madison odhaliť desivú pravdu, ktorej korene pochádzajú z jej dávnej minulosti…
Nie je jednoduché nakrútiť originálny horor
Pri sledovaní väčšiny moderných hororov si poviete, že toto ste už niekde videli. Filmári totiž dookola recyklujú vyššie spomenutý formát so strašidelným domom, v ktorom vyčíňa démon. Aj toto je koncept, ktorý v roku 2013 redefinoval James Wan skvelým filmom V zajatí démonov. No po stýkrát to už nikoho nebaví. Trailer na Vtelenie zla tak vyzeral ako niečo, čo som už videl. Cítil som z toho akýsi mix Sinistera a Insidious. Ako som sa len veľmi mýlil. Trailer vás ani zďaleka nepripraví na to, čím všetkým Vtelenie zla je. A už vôbec sa nejedná o čistokrvný horor.
Prvá polovica filmu to hrá na klasickú hororovú stránku, no atmosféra ani ľakačky tu nezohrávajú veľkú úlohu. Režisér je však majstrom budovania atmosféry aj mrazivých ľakačiek, kde teda nastal problém? Divák začína postupom času zisťovať, že sleduje skôr moderný, krvavý slasher. Ten postupne odhaľuje svoju ozajstnú podobu a k hororu sa pripájajú žánre kriminálneho, miestami až akčného trileru. Akoby chcel Wan spojiť všetko, čo sa za posledné roky naučil. A veru, že sa mu to podarilo.
Na film preto treba ísť s otvorenou mysľou, pretože Vtelenie zla nemá dostatok klasického hororového napätia a ľakačiek. Namiesto toho nás Wan terorizuje násilnými vraždami, ktorým pomaly ale isto prichádzame na kĺb. Až v neskoršej fáze sa všetko otočí o 180 stupňov, kedy snímke odpustíte, že vás vlastne ani vôbec nevystrašila. Žáner sa zmení ako lúsknutím prstov a odrazu sledujete, v dobrom slova zmysle, až absurdnú akčnú scénu plnú násilia a krvi. Po príbehovom zvrate, ktorý je mimochodom odhalený skvelou scénou, naberá spád filmu úplne nový a svieži smer.
Chystá Wan začiatok novej série?
Nedokážem si pomôcť, ale Vtelenie zla pôsobí ako stavebný základ pre novú filmovú sériu, ktorá sa vôbec nemusí skladať len z hororov. Najlepšie by som to prirovnal k snímke Vyvolený (Unbreakable) od M. Night Shyamalana, ktorá o viac ako 15 rokov neskôr pokračovala filmami Rozpoltený a Glass. Ani by som sa nečudoval, keďže práve Wan naštartoval série The Conjuring, Insidious aj Saw. No ako sme zvyknutí, po jeho odchode idú ním vytvorené filmové univerzá dolu vodou.
Tým nechcem naznačiť, že by Vtelenie zla nefungovalo samo o sebe. Iba ponúka priestor ďalším nadprirodzeným postávam a entitám, ktoré by mohli dostať vlastné projekty. Všetko sa bude odvíjať od úspechu a zárobku, o ktorý sa úprimne bojím. Celková propagácia filmu totiž ponúka niečo, čím Vtelenie zla nie je. Ak do kina prídete na horor a budete žiadať klasickú Wanovu šablónu, z kinosály odídete sklamaní. Na druhú stranu práve v tom tkvie jeho originalita, ktorá sa bohužiaľ prejaví príliš neskoro.
Režisér zatiaľ nespravil krok vedľa
Čo naopak klasického Wana pripomína, sú šikovne napísané postavy. Podobne ako vo filmoch V zajatí démonov, aj tu sa hneď niekoľkokrát zasmejete. Vtipne napísané sú postavy policajného zboru (hlavný detektív prípadu sa volá Kekoa Shaw). Čo sa hereckého obsadenia týka, tentokrát stavil na menej známe mená. Áčková herečka je prakticky len hlavná Annabelle Wallis (Múmia, Annabelle), no príjemne prekvapili aj ostatní. Menovite sestra hlavnej hrdinky Sydney (Maddie Hasson) a spomenutý detektív Kekoa Shaw (George Young).
Vtelenie zla vyzerá veľkolepo, aj keď ho režisér popisuje ako svoj „malý hororový triler“ medzi jeho veľkými projektmi. Vizuál je spracovaný podmanivo s prepracovanými fyzickými pľacmi. Z reťaze sa tentokrát utrhol hudobný skladateľ Joseph Bishara, ktorý je dvorným skladateľom pri sériách The Conjuring a Insidious. Často využíval agresívne tóny elektrickej gitary, v úvodných titulkoch tomu poriadne ustrelil. Práve hudba dodáva snímke nostalgický pocit, akoby ste sledovali horor/kriminálku z rokov 2000 a vyššie.
Vtelenie zla RECENZIA – Zhrnutie
Vtelenie zla má svoje muchy. Zopár nelogických momentov (ako sa môže za 10 minút jazdy premeniť deň na noc?), zopár klišé momentov, a pravdepodobne sklame tých, ktorí od Wana čakajú jeho klasický, čistokrvný horor. Treba sa pripraviť na supernaturálny horor/triler, ktorému v poslednej tretine absolútne prepne. A to je len dobre, pretože vtedy to začne byť sranda. Film si uvedomuje sám seba a je sebavedomý v tom, čo a akým spôsobom to chce vyrozprávať. James Wan opäť nerobí krok vedľa a drží si čisté konto nadpriemerných filmov. 7,5/10.