Wind River recenzia
Po patrične nekonečnom čakaní sa aj do slovenských kín dostáva thriller Wind River. Zatiaľ čo si v Amerike odbil premiéru ešte v lete a pár dní dozadu sa začal jeho digitálny predaj, distribúcia sa u nás trochu oneskorila. Tento film je však živým príkladom zaužívanej vety – na dobré sa dlho čaká. Wind River je ďalší z tých nenápadných filmov, ktorý z ničoho nič príde a zhrabne všetok obdiv a možno niekoľko nominácií na Oscara. Mohli ste o ňom počuť napríklad počas filmového festivalu v Karlových Varoch, kde sa objavil aj predstaviteľ hlavnej postavy – herec Jeremy Renner (Avengers, Prvý kontakt).
Film sa štýl Sicaria a Hell or High Water
Wind River je režisérskym debutom Taylora Sheridana, teda pokiaľ zabudneme na horor Vile z roku 2011. Taylor si vyskúšal už snáď všetko – začínal ako seriálový herec, no presadil sa ako jeden z najlepších scenáristov Hollywoodu. Pero totižto držal pri dvoch nezabudnuteľných filmoch – Sicario od Denisa Villeneuvea a pri texaskej dráme Hell or High Water, ktorá bola minulý rok 4x nominovaná na Oscara. Tentokrát to skúša ako režisér a scenárista zároveň, pričom si vyberá podobnú tému ako jeho predošlé filmy. Z horúceho Mexika a Texasu sa však presúvame do chladných, ba až ľadových hôr Wyomingu. Verte či nie, užijeme si tam poriadnu emocionálnu jazdu…
Cory (Jeremy Renner) je zatrpknutých lovcom vo Wyomingských horách. Neďaleko indiánskej rezervácie Wind River nachádza v snehu mŕtve telo iba 18 ročnej Natalie, ktorú poznal prakticky od malička. FBI poslalo na miesto činu mladú a neskúsenú policajtku Jane (Elizabeth Olsen), ktorá potrebuje v tamojších podmienkach väčšiu pomoc, než je nápomocná ona sama. Kto však môže byť vrahom v pokľudnej indiánskej rezervácii, kde je jediným problémom skupina drogovo závislých jedincov? Tu sa začína solídna detektívna dráma, ktorá vám zahrá na city, rieši rasové a morálne problémy, pričom sa svojou témou nenásilne derie na Oscary za rok 2017.
Taylor Sheridan ešte nie je najskúsenejším režisérom
Príbeh filmu je prekvapivo priamočiarý. Ide z bodu A do bodu B, nikde sa nezastavuje a ani neodbočuje. Stále však ide o dôkladne vystavaný príbeh s logikou, ktorý nám postupne odhaľuje kúsky deja. Je vidieť, že sa Sheridan inšpiroval ako Denisom Villeneuveom, tak aj klasickým westernom. Vo Wyomingu platia rovnaké pravidlá ako na hranici Spojených Štátov a Mexika v Sicariu – Buď zomrieš, alebo sa vzdáš. Z westernu si zas zobral veľké a otvorené zábery na krásnu, no smrtiacu prírodu. Dialógy sú v tomto filme kľúčové – rozpráva sa iba vtedy, keď je to potrebné, sú stručné a tvoria piliere celému deju. Veľkú rolu teda hrá mrazivé ticho.
Samozrejme, aj tento film má svoje muchy. Tie však nie sú utkvené v scenári, ale v réžii. Taylor Sheridan je totižto ešte neskúseným režisérom a pre svoj druhý film si vybral naozaj ťažkú tému a žáner. Napísať to dokázal bravúrne, no s ostatnými vecami sa nedokázal dostatočne vyhrať. Svedčí o tom aj samotná kamera filmu, ktorá vôbec nevyužila svoj potenciál nádhernej krajiny. Jednoducho povedané, na režisérskej stoličke nesedí Villeneuve a za kamerou zas Emmanuel Lubezki. Sheridan si pravdepodobne myslí, že je nad žánrom, no nie je to tak. Pozitívne však je, že nám cez všetky nedostatky priniesol jeden z najlepších filmov roku 2017.
Postavy a dialógy tvoria film
Čo sa však Sheridanovi bravúrne podarilo, sú postavy. Charizmatického Coryho tvorí nie len výkon Jeremyho Rennera, ale aj logicky vyskladaný scenár. Jeho postava je plná vnútorného smútku, ktorý ho nikdy neopúšťa a je stále s ním. Okrem citlivosti sa v ňom nachádza aj surovosť, ktorú dokáže v krajných prípadoch šikovne využiť. Jeho protikladom je mladá príslušníčka FBI Jane, ktorú si zahrala krásna Elizabeth Olsen. Tá do smrtiaceho Wyomingu prišla v tenkej bunde a dobre, že nie bez topánok. Je ešte naivná a neskúsená – no jej stretnutie s Corym (ktorý jej dal do života veľa múdra) a návšteva studeného pekla, ju určite zmenilo.
Veľké plus filmu určite patrí za fakt, že rasovú tematiku nepresadzoval snáď v každej scéne – ako napríklad minuloročný Moonlight. Svoje „ponaučenie“ si tvoril potichu v úzadí a nič nám zbytočne nahádzal na oči. Wind River je tak určite jedným z najlepších projektov tohto roka, len je cítiť, že sa Sheridan v réžii ešte neorientuje tak dobre. Sľúbil nám to, čo ešte nedokáže a práve preto neprekonal ani jeho Sicario, alebo Hell or High Water. Ide však o 2 hodiny plné napätia, emócií a výborných dialógov. Treba teda zájsť do kina alebo si kúpiť digitál a na chvíľu sa odprostiť od všetkých dnešných mainstream blockbusterov. 8/10
