Americká filmová tvorba je celých sto rokov vo veľkom sústredená vo filmových ateliéroch Hollywoodu a v rokoch posledných aj na greenscreenoch. Mohli by sme si to myslieť, ak by sme nechceli nahliadnuť pod pokrievku hrnca, v ktorom sa v posledných desaťročiach varí filmové umenie. Mnohé filmy vznikajú aj v Európe. Pre lacnejšie náklady, výborné zázemie, vynaliezavosť staviteľov kulís, aj pre trochu inú kultúru. Úspechy Budapešti a Prahy zatieňujú príležitosti na Slovensku, preto je pri pohľade do minulosti úspechom každý jeden zahraničný filmový projekt.
Medzi tie najzásadnejšie z americkej produkcie patrí aj Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines, 2001) režiséra Johna Moorea. V hlavných úlohách sa predstavili Owen Wilson, Gene Hackman, David Keith, Marko Igonda a ešte nemálo amerických, ruských a slovenských komparzistov a drobných úloh.
Pikoška: Pre súčasnú mladú generáciu je tento film známy tvárou herca Vladimira Mashkova, ktorý stvárnil úlohu nemilosrdného stopára. Pritom jeho meno môže pokojne zostať aj naďalej neznáme. Herný svet si jeho tvár totiž spája s herným hitom Grand Theft Auto V a ústrednou postavou menom Niko Bellic. Významný je však film hlavne pre jeho lokácie.
Dej z Juhoslávie… filmovej Juhoslávie.
Príbeh filmu Za nepriateľskou líniou z vojnou zasiahnutej Juhoslávie zachytáva udalosti náhodného odhalenia maskovania masového hrobu prieskumnou stíhačkou F-18. Srbská armáda, ktorá má záujem na tom, aby nafotené dôkazy o genocíde nedorazili späť k silám NATO, vypáli k prieskumnému lietadlu protilietadlovú strelu. Pilot a navigátor sa stihnú katapultovať, no ocitnú sa aj s dôkazmi o vojnových zločinoch za nepriateľskou líniou. Vojaci prehľadávajú trosky, popravia navigátora, kým pilotovi (Owen Wilson) sa podarí uniknúť.
Začína sa jeho boj o vlastný život a strastiplná cesta za záchranou… a záchranou dôkazov. Vojnou zmietaná Juhoslávia, tá skutočná, nebola záležitosťou vzdialenej histórie. Reálne ju zažili aj niektorí ľudia, s ktorými sa môžeme stretnúť na Slovensku – mnohí zahraniční Slováci z Vojvodiny. Ich pohľad na film by bol možno iný. Pre svetového a slovenského diváka je však ilúzia Juhoslávie spravená tak dokonale, že sa pocitovo naozaj presunieme do oblasti nepokojnej, neistej a nebezpečnej.
Slovensko ako zastupujúca krajina
Zdá sa potom až neuveriteľné, že mimo scény lietadlovej lode na mori a pohľad na vesmírnu družicu, sa mohli tvorcovia v roku 2000 spoľahnúť práve na Slovensko. U nás mali americkí filmári tím ľudí prechádzajúci doslova celým Slovenskom, ktorí neváhali prepojiť s filmom aj našu armádu. Pred dvadsiatimi rokmi sa na viacerých miestach spustil projekt, ktorý umožnil nemalému počtu komparzistov, vodičov a dodávateľov podieľať sa na dovtedy azda najväčšom zahraničnom filmovom projekte.
Známe herecké mená sa ocitli na Slovensku, nemali príliš hviezdne maniere a nebránili sa potriasť si ruky aj s tým posledným komparzistom a vodičom, ktorý na filme pracoval. Miesta, ktoré sa vtedy podarilo do filmu zapojiť, sa pritom nachádzali od Bratislavy po širšie okolie Košíc. Aj prostredie lietadlovej lode sa dalo vytvoriť na Slovensku.
V knihe Filmové miesta (Dajama, 2021) je zachytených niekoľko detailov a zaujímavostí z nakrúcania. Film Za nepriateľskou líniou je dokonca unikátnym príkladom, keď sa rekvizity bezhlavo nelikvidujú, ale existuje záujem nájsť aj iné využitie.
Filmové miesta na mape Slovenska
Kniha Filmové miesta vás prevedie miestami, ktoré by sme za iných okolností za filmové možno ani nepovažovali. Film využíval explózie, streľbu, reálnu prácu pyrotechniky a preto nie je prekvapením, že sa pri jeho výrobe využívali lokality odľahlé. Na Tureckom vrchu na Záhorí armáda umožnila vykopanie filmových masových hrobov a na jednom zo strmých kopcov bol nafingovaný vypálený les, ktorý v skutočnosti vôbec neľahol popolom.
Neprístupným miestom verejnosti sú aj bývalé Chemické závody Juraja Dimitrova, známe skrátene ako Dimitrovka, či Dynamitka. Tie svojimi zanedbanými stavbami poznačené časom dokonale stvárnili vojnou zničenú priemyselnú zónu filmovej Juhoslávie. Do filmu zapojili aj hrádok v Liptovskom Hrádku, kde postriekané múry hyzdili objekt ešte dlhé roky, kým nebol postavený miestny novodobý kaštieľ a nezrekonštruovali širšie okolie.
Lietadlová loď na Slovensku?
Divák, ktorý film videl, si určite bude pamätať viaceré scény z kajút a mostíka lietadlovej lode. Zachytené sú aj chodby s ťažkými tesnými dverami a potrubiami. Dokázali ich vytvoriť ešte vo filmových ateliéroch na Kolibe zruční kulisári. Tak dokonalé kulisy a pritom ide o „falošnú americkú lietadlovú loď“ ukrytú v ateliéroch nad Bratislavou. Filmový architekt Tomáš Berka v knihe Veľká ilúzia prezrádza nakrúcanie v Sučanoch, v miestnej opustenej fabrike, kde pre zábery filmu zbúrali aj miestny starý komín. Práve tu sa odohrávali scény s troskami malej obytnej štvrte a banky. Filmári siahli aj po priestore pred stanicou vo Vrútkach, aj v Žiline.
Najzásadnejším miestom, ktoré sa s filmom a kľúčovými scénami spája, je Zádielska dolina. Nezabudnuteľná scéna zamrznutého jazera pokrytého ľadom, pri ktorom sa skláňa smutná socha postrieľaného anjela, vznikala v prírodnom exteriéri, kde v skutočnosti žiadne jazero nie je. Filmová ilúzia hladkých platní na drevenej konštrukcii dokázala tento dojem naozaj krásne navodiť. Niekoľko metrov vysoká socha bez jedného krídla, je v skutočnosti z upraveného polystyrénu a krídlo nemá zámerne už od výroby. Jedinečné dielo však neputovalo do „skartu“, ale filmári ho venovali obci Háj do daru. Ako ťažké a nerozdeliteľné ho prenášali vrtuľníkom (iným typom, než sa objavil vo filme).
Spomínaný unikátny príklad v rámci filmového turizmu u nás
Prípady, kedy film daruje svoj dôležitý symbol, rekvizitu, alebo celú kulisu po nakrúcaní mestu, či obci, sú u nás naozaj ojedinelé. Jeden taký sa stal práve pred 20 rokmi v Háji. Obec zaujímavá svojim názvom je celoročne cieľom filmových turistov, ktorí merajú cestu sem južnou trasou medzi západom a východom aj preto, aby si pozreli anjela. Presunuli ho k obecnému cintorínu. Ide o miesto, kde vyniká jeho svetlá farba a výška. Viditeľný je z mnohých okrajov obce. Údajne bol darom a poďakovaním za poskytnutie priestorov v obci filmovému štábu. Filmárom odpadli povinnosti pri likvidácii a obci pribudol artefakt, ktorý má pre filmového fanúšika mimoriadnu hodnotu. Ako filmový originál je jedinečný.
Dokonca by bolo možné hovoriť, že môže byť nástrojom spätnej podpory pre film. Dnešná mladá generácia ho ako „starý“ nemusí poznať a inšpirácia pozrieť si ho môže prichádzať práve pre spojitosť so Slovenskom. Alebo miestom v Háji zelenom… anjel je totiž naozaj obklopený zeleňou. V knihe Filmové miesta od Tomáša Galierika je filmov a miest, kde sa nakrúcali, ešte viac.
 režiséra Johna Moorea.){kind=link}