David Hasselhoff ako Nick Fury, humanoidný káčer od Lucasa či prekliaty film o Fantastickej štvorke
Keď boli hollywoodski producenti a šéfovia obrích štúdií malicherní a krutí, zoslali na ľudstvo osud utrpenia v podobe nekvalitných komiksových filmových adaptácií. Len jeden človek sa odvážil vzoprieť ich moci – Jon Favreau. Teda nejak tak, to asi mohlo byť.
Za obrovský úspech Marvel Cinematic Universe vďačí už svojmu prvému filmu, ktorým bol Iron Man z roku 2008. Ten prakticky hneď po premiére vystrelil latku kvality a estetiky do vesmírnych výšok, vďaka čomu si vyslúžil aj dve samostatné pokračovania.
Nečakaný spektákel pod režisérskou taktovkou Jona Favreaua tak odštartoval nekonečnú cestu zdieľaného megavesmíru Marvel Cinematic Universe, ktorý filmové adaptácie komiksov vytiahol na pomyselné výslnie áčkových kinohitov. Ako býva zvykom aj u nekonečných filmových franšízach, čím vyššie vyletíš, tým strmší pád tvoju značku čaká. Práve v podobnom kŕči sa dnes zmieta práve aj spomínané MCU. Do akej miery je ale komiksovo filmové univerzum aktuálne zacyklené v neprehľadnom guláši nešťastných scenáristických rozhodnutí, je kapitola sama o sebe.
Napriek tomu, v akom stave sa dnes MCU ocitlo, zapísalo sa do dejín popkultúry, Prišlo ako prvé s konceptom filmového vesmíru obrích rozmerov a potenciálom rásť. Išlo o vesmír tak nekonečný, ako sú hlboké samotné archívy komiksových originálov.MCU tak vytiahol upadajúci insitný žáner „komiksoviek“ z bahna detinských filmových cirkusantských čísel, v ktorých hrali hlavnú úlohu priúzke latexové pseudokostýmy, spandex, hororová réžia a častokrát aj príšerné herectvo.
Éra pred MCU sa tak niesla v duchu kurióznych filmových bizárov, v ktorých môžeš poľahky naraziť na Davida Hasselhoffa v koži Nicka Furyho, japonského Spider-Mana po boku megarobota, ale aj sci-fi o prerastenom vesmírnom káčerovi, či adaptáciu marveláckeho rodinného striebra, ktorá je tak zlá, že sa vedenie štúdií pokúsilo zničiť každú jej kópiu.
Kapitán Amerika: Od vojnového hrdinu, cez motorkára, až po béčkový výplach
Medzi najstarších marveláckych hrdinov a oficiálne prvého Avengera patrí Kapitán Amerika, ktorý v 40. rokoch na stránkach komiksov vznikol ako odpoveď na besnenie nemeckých nacistov a Adolfa Hitlera. Práve Kapitán sa tak stal predĺženou rukou Ameriky, ktorá sa nielen v komiksových zošitoch porátala s Hitlerovými posluhovačmi. Niet sa tak čomu diviť, že prvá filmová adaptácia Rogersových dobrodružstiev vznikla ešte v čiernobielom kabáte už v roku 1944 ako 15-dielny seriál.
Ďalšia filmová inkarnácia Kapitána Ameriku na divákov čakala o takmer tridsať rokov. V roku 1979 prišiel tak trochu neštandardný reštart príbehov Stevea Rogersa, ktorý v ňom neslúžil v druhej svetovej vojne, ale je synom samotného Kapitána.
Alternatívna verzia Rogersa z roku 1979 nakoniec nastúpi do armády, no na boj so zločinom využíva bizarnú dodávku, v ktorej ukrýva motorku vo farbách americkej vlajky. V modrých elasťákoch a s motorkárskou prilbou tak Rogers prikročil ešte k ďalšiemu kurióznemu módnemu doplnku, a to priesvitnému ikonickému štítu s hviezdou.
Asi najznámejšou filmovou adaptáciou Kapitána, ktorá nepatrí do šuplíka so štítkom MCU, je nechválne známa verzia z roku 1990, kde sa už Rogers postavil proti svojmu nemesis s nepriehladnuteľnou vizážou, Red Skullovi.
Napriek tomu, že táto verzia komiksového „skautíka“ sa držala viac predlohy a dejovo tak pripomína napríklad príbeh Prvého Avengera s Chrisom Evansom, nič to nemení na fakte, že išlo o absolútnu filmovú katastrofu. Béčka sa na režisérskej stoličke zhostil Albert Pyun, ktorý je známy najmä pre fanúšikov pokleslých filmových žánrov a ťažkotonážnych béčiek ako Kyborg či Nemesis.
Japonský Spider-Man s megarobotom ako emisár z pekla
Tak ako má DC na poli filmovej absurdity zastúpenie v seriáli Batman s Adamom Westom, svoje želiezko v ohni má aj Marvel. Vlajková loď vydavateľstva Spider-Man totiž nepreskočil zo stránok komiksov pavúčím skokom do filmu len začiatkom nového milénia.
Peter Parker vo svojom modročervenom kostýme bol varený pečený na televíznych obrazovkách už v 70. rokoch a posledné roky sa stal podobným meme materiálom ako spomínané eskapády Adama Westa v netopierom kostýme.
Televízny Spidey si tak pre seba uchmatol niekoľko epizód seriálu, ale aj filmových spracovaní. Kameňom úrazu a gro komiky vychádza z naivných praktických dobových efektov, ale najmä z faktu, že v kostýme bol reálny človek, ktorý sa snažil kopírovať akrobatické kúsky pavúčieho muža z komiksového originálu.
Bizárom samým o sebe je filmový skvost, ktorý sa zrodil v krajine vychádzajúceho slnka a marveláckym superhrdinom sa skôr len inšpiroval. Pavúčí muž v ikonickom kostýme vo filme z roku 1978 je síce hlavným protagonistom, no je zasadený do sveta a deja, ktorý s prapôvodným nápadom z pera Stana Leeho ma pramálo spoločného. Skôr pripomína na Slovensku dobre známu sériu Power Rangers či klasické japonské hity zo sveta kráľovnej monštier Godzilly.
Shinji Tōdō hrá pretekára Takuya Yamashira, ktorému skríži cesty vesmírna loď Marveller a posledný preživší z planéty Pavúk Garia ho pomocou krvnej transfúzie obdaruje superhrdinskými schopnosťami.
Bizarnosť adaptácie, ktorá nešla okolo zdrojového materiálu ani len rýchlikom, ilustruje napríklad hláška samotného „Spider-Mana“, ktorého sa jedna z postav opýta „kto je“ a pavúči muž diabolsky odpovedá: „Som emisár z pekla, Spider-Man.“ Čo dodať… asi len to, že spomínaný vesmírny koráb sa vie okrem iného premeniť na obrieho megarobota v štýle Trasnformerov a proti japonskému Spider-Manovi bojuje hlavný záporák s veľavravným menom Profesor Monštrum.
