Zelený rytier RECENZIA
Zelený rytier RECENZIA – „Toto je príbeh z dávnych čias. Z čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a…“ Prepáčte, to je z iného projektu. Skúsme teda… V mýtických časoch kráľa Artuša a druida Merlina sa rozpútal boj o legendárny Svätý grál, ktorý jeho vlastníkovi prepožičiava nekonečný život… Vlastne ani tento popis sa k tomuto filmu nehodí. Tak o čom ten Zelený rytier vlastne je?
V prvom rade treba povedať, že snímka Zelený rytier je v súčasnej distribúcii multiplexových kín absolútnym zázrakom a podobné filmy sa pomaly ale isto z veľkých pláten vytrácajú. Ide o srdcový projekt režiséra a scenáristu Davida Loweryho (Pete a jeho drak, Prízrak), ktorý sa rozhodol spracovať málo známu stredovekú báseň s názvom Sir Gawain a Zelený rytier.
Samozrejme, že žiadne väčšie hollywoodske štúdio by sa do podobného projektu nepustilo, Lowery však našiel otvorené dvere v nezávislom štúdiu A24. Práve v ňom nachádzajú realizačné možnosti nádejní režiséri, ktorí sa neboja ambicióznych projektov – filmy ako Prekliate dedičstvo, Maják, či Uncut Gems sú zárukou zaujímavých námetov a kvalitného spracovania.
Hlavnej úlohy nesmelého rytiera sa zhostil Dev Patel (Lion, Chappie). (pozn. No povedzte, nebol by skvelý v nových Pirátoch Karibiku?) Postavu rytierovej tajnej lásky si zahrala očarujúca Alicia Vikander (Tomb Raider, Jason Bourne) a výraznými hereckými výkonmi prispeli aj Joel Edgerton (Bright, Červená volavka), či Sean Harris (Macbeth, Mission: Impossible – Fallout).
Dôležitá je cesta, nie cieľ
Gawain, ktorý pochádza zo slávneho kráľovského rodu, žije jednoduchým a bezstarostným životom. Všetko sa ale zmení počas jedných Vianoc. Gawain prichádza na oslavu k svojmu strýkovi, kráľovi Artušovi, a k jeho manželke Guinevere, na kráľovský dvor. Gawainova mama, čarodejnica Morgan, však v tento slávnostný večer vyriekne zaklínadlo. Do sveta smrteľníkov privolá Zeleného rytiera, ktorý naruší oslavu.
Rytierom okrúhleho stola ponúkne stvorenie možnosť zahrať si hru. Ten, kto na neho zaútočí, vyhrá jeho sekeru a stane sa hrdinom. Po roku ale bude musieť prísť do Zelenej kaplnky a na oplátku zniesť na sebe rovnaký úder. Na výzvu zareaguje Gawain, ktorý Zelenému rytierovi odtne hlavu Excaliburom a stane sa rytierom. Od toho momentu sa mu však pred očami ako tieň vynára jeho predurčený osud. Aby na oplátku odťal Zelený rytier hlavu jemu.
Spomaľ, človeče…
Hoci môže podobný námet vo vás indikovať epický fantasy „biják“, opak je pravdou. Zelený rytier je komorná, pomalá a dômyselne budovaná snímka, ktorá sa nikam neponáhľa. Dáva si na čas a to predovšetkým z jedného konkrétneho dôvodu – ponúka divákovi možnosť premýšľať. To sa dnes už len tak pri mainstreamových distribúciách nevidí a film má tak určite bližšie k Dune, alebo k seriálovému Zaklínačovi, ako k jednorazovkám typu Siedmy syn.
Devízou Zeleného rytiera sú legendy a alegórie, o ktoré sa výrazne opiera. Scenár vo veľkej miere pracuje s metaforami, symbolikou a prirovnaniami, ktoré využíva nielen ako pozadie príbehu, ale definuje nimi v podstate všetko, čo sa na plátne deje. Filmov o kráľovi Artušovi je na mraky, ale Gawaina pozná málokto. Hlavná postava sa však pohybuje vo svete kráľa Artuša a (nielen) keltských legiend, takže divák, ktorý sa v tomto smere viac orientuje, si film o to viac užije.
A práve tento fakt môže byť kľúčovým problémom pre neznalého diváka. Neuveriteľne podmanivé obrazové rozprávačstvo môže byť pre neho nenaplnené, pretože nebude chápať súvislosti. Keď postava na svojich cestách spozná sv. Winifred, alebo stretne obrov, môže ho to nechať chladným, pretože scenár neponúka dôvody, ani vysvetlenia týchto situácií. A ani nemusí, koniec koncov vychádza zo stredovekej básne.
Komplexný film
Pokiaľ sa rozhodnete ísť na film do kina (čo rozhodne odporúčam), nezľaknite sa prvej polhodiny. Niektoré témy, motívy a vrstvy, ktoré snímka má, sa vám odhalia možno až niekoľko hodín po skončení filmu. Či už ide o odveký boj pohanských náboženstiev a kresťanstva, alebo filozofiou o súvislosti strachu a budúcnosti človeka, scenár je správne vystavaný a funguje na princípe Rubikovej kocky. Musíte ho otáčať a posúvať, aby vám všetko do seba správne zapadlo.
Častokrát sa pri filme stane, že pokiaľ má na starosť réžiu a scenár jedna osoba, nedopadne to dobre, pretože ju pomyselne nemá kto kontrolovať a pripomienkovať jej rozhodnutia. David Lowery ale drží svoj film pevne vo svojich rukách a jeho vízia je nádherná. Snímka sa môže okrem spomínaného pochváliť aj skvelou kamerou od Andrewa D. Palerma, či hudbou od Daniela Harta.
Keď s Gawainom prvýkrát prichádzame na hrad Kamelot, alebo objavíme v lese ukrytú Zelenú kaplnku, po chrbte nám prebehnú zimomriavky z veľmi osobitej a sugestívnej atmosféry. Vo filme jednoducho všetko funguje tak ako má a to preto, lebo všetci zúčastnení chápu jeho smerovanie a poetiku.
Človek je sám sebe svetom
Všetci herci podávajú vynikajúce výkony. Ani prehnané, ani príliš vnútorné. Každá jedna scéna bola hercovi / herečke pred kamerou podrobne vysvetlená a preto sa nemôže stať, že by niektorí z nich nechápali významy a symboly, v ktorých sa pohybujú. Zároveň samotné postavy sú neuveriteľne bohaté, dokážu prekvapiť a rozumieme ich motiváciám.
Gawain nikdy v živote neurobil hrdinský skutok a tak sa bezhlavo rúti vpred za niečím, čo bude pre neho v závere posledným aktom. Ale bude to akt hrdinstva, alebo zbabelosti? V tomto motíve mu kontruje samotný Artuš, ktorý je akýmsi pozorovateľom celej situácie, avšak rozhodnosť, skúsenosti a predurčenie z neho sršia v každej scéne. Zelený rytier sa stáva akousi nedosiahnuteľnou mantrou – vyššou silou, ktorá nie je dobrá, ani zlá. Je univerzálnou spravodlivosťou.
O filme by sa dalo písať donekonečna a stavím sa, že pokiaľ ho uvidia ozajstní filmoví fanúšikovia, snímka ich zamestná na dlhé hodiny diskusií.
Zelený rytier RECENZIA – Zhrnutie
Výraznou chybou súčasných hollywoodskych filmov je, že sa snažia vytvoriť všetko pre všetkých. Film by však mal byť niečo pre niekoho. Zelený rytier je snímka, ktorú istá časť divákov neprijme. Vo svojej podstate však ide o dômyselne premyslený a s láskou natočený projekt, ktorý robí všetko správne. Všetky tvorivé zložky snímky kráčajú v spoločnej vízii, ktorá nám ponúka iný jazyk, na aký sme väčšinou zvyknutí. V hodnotení preto skúsim nájsť zlatú strednú cestu. Fanúšikovia filmu, fantasy žánru a mýtov si môžu pripočítať bod navyše. Fanúšikovia rýchleho strihu, priamočiareho rozprávania a krutoprísnej reality, si môžu zase jeden – dva body odčítať. A preto zlatá stredná cesta je 8/10.
