Keď máte dosť farebných filmov, v ktorých ide len o tu a teraz, na scénu prichádza iný druh kinematografie. Jakživ platí, že diváka najviac bavia príbehy, v ktorých musia vyriešiť záhadu, prísť na odpoveď. Keď sa potom spolu s dejovými postavami dopátrame ku koncu, cítime sa, akoby sme v tom s nimi boli zapletení. Tento efekt dokáže vytvoriť viacero žánrov, no azda najlepšie to ide kriminálkam. V kinách na nás teraz čaká jedná nová. Zamotá nám hlavu dánske krimi plné znásilňovania a krvi?

Zložka 64 RECENZIA

Zvláštne lekárske experimenty, zneužívanie a prevýchova necudných dievčat. Do rúk detektíva Carla a jeho kolegu Assada z kriminálneho Oddelenia Q sa dostáva ďalší nevyriešený prípad. Ako súvisia desivé, pol storočia staré tajomstvá opusteného ostrova Sprogø s tromi mumifikovanými mŕtvolami nájdenými za stenami kodaňského bytu? A komu patrilo štvrté, prázdne miesto pri prestretom stole smrti?

Znie to sľubne, však? Ako som načal v prvom odstavci, kriminálky radi pozeráme preto, lebo spolu s hlavnými postavami lúštime záhadu. V týchto filmoch ani nie je tak umením rozhodnúť, čo ukázať, ale čo neukázať. Žiadny divák nemá rád, keď ho tvorcovia v kinách „kŕmia striebornou lyžicou“ – práve dômyselné utajovanie a postupné odhaľovanie informácií je spôsob, ako vytvoriť pútavý a napínavý príbeh (a to neplatí len pri kinematografii). Pochopili to Dáni, alebo sa koná nový Snehuliak Michaela Fassbendera?

Pospájajme si 64 bodov

Severské kriminálky sa tešia obľube a hlavne veľkému rešpektu. Obzvlášť medzi knihami často vynikajú bestsellery nórskych, fínskych (atď.) či práve dánskych autorov. Pravda je taká, že aj Zložka 64 je filmovou adaptáciou jednej z kníh autora menom Jussi Adler-Olsen. Popritom to nie je jeho jediným sfilmovaným dielom. Táto novinka patrí do už 4-dielnej série kníh a filmov, pričom sa musím priznať, že som o nich absolútne netušil. O predchádzajúcej trojici filmových príbehov z Oddelenia Q som sa dozvedel až po dopozeraní Zložky 64, no ak sa na ňu čoby len trochu podobajú, určite si ich pozriem tiež.

Čo tým vlastne chcem povedať? Nové krimi síce patrí do filmovej série, no súčasne stojí na svojich vlastných nohách. Plnohodnotný príbeh nie je zdržaný predchádzajúcimi zápletkami, z čoho vyžaruje jasná vízia tvorcov – natočiť poriadny film. A že sa im to podarilo. Režisér Christoffer Boe podľa všetkého opäť posúva kvalitu severských filmov na novú úroveň, popritom však stojí na mieste. Ako je možné, že Zložka 64 je tak efektívnym krimi, keď je plná klišé a ohraných príbehových zvratov?

Prvýkrát to vyskúša len šialenec, zopakuje to len génius

Je mi jasné, že ľudia a recenzenti budú mať ťažkú hlavu s popisovaním ich pocitov pri sledovaní tohto filmu. Na jednu stránku je to otrepaný príbeh podaný v bodoch a formách, ktoré sme videli už miliónkrát – či už pokope, alebo rozdelene. Na druhú stránku je vo svojej hlbšej téme, podstate a spracovaní extrémne kreatívny a skvelo spracovaný. Čo sa to teda dopekla deje? Skutočne je hodnotenie tohto filmu záhadou samo o sebe?

Myslím si, že najlepšie je to porovnať so samotným významom slova klišé. Teda presnejšie s tým, čo si pod ním predstavujeme. Ak niekto povie, že nenávidí klišé, pravdepodobne nehovorí pravdu – a pritom si to ani neuvedomuje. Opakované a neoriginálne prvky sa opakujú vkuse, všade, bez nich by to nešlo. Ak je však film ako celok kvalitne spracovaný, problém klišé utíchne z katastrofy na banalitu. Riešenie Zložky 64 teda znie nasledovne: ak je niečo dobre natočené, sme schopní to pozerať – bez ohľadu na to, čo to je.

Desiatky rokov a tisíce zločinov

S tým, čo som tu zatiaľ opísal, by sme toto krimi mohli zaradiť medzi jemný nadpriemer. Skutočne ho však posúva vpred istá téma, ktorou sa detektívi zaoberajú. Nechcem vám hovoriť, o čo presne ide – odporúčam navštíviť kino a vypátrať si to na vlastnú päsť. Prezradím však toto: scenáristi bravúrne spolupracovali s autorom, aby kriminálku zaplietli do sociálne relevantných problémov. Tematika zahŕňa zneužívanie postavenia, korupciu, násilie, predsudky atď. Všetko spolu súvisí a naozaj nejde len o to, čo vidno na povrchu.

Zhrnutie

V skratke teda môžete očakávať inteligentné, vyspelé krimi s pocitom dopadu a odrazu od reálneho sveta. Vypovedá o tom fakt, že mojou najväčšou sťažnosťou je prílišné natiahnutie dĺžky. Fantasticky chladné herecké výkony, chválitebná réžia a pomaly až nadnesená hudba sa spájajú a vytvárajú film, ktorý potvrdzuje moju teóriu. Pokiaľ je kvalitné spracovanie a je prítomná hlbšia téma, divák dobrovoľne a rád prehliada klišé a príbehové chyby. Rád by som dal vtipných 6,4/10 bodov, no Zložka 64 si zaslúži viac. Nové dánske krimi preto dostáva hodnotenie 7,5/10.