Zmluva s diablom, film významného slovenského režiséra Jozefa Zachara z roku 1967, má neobyčajnú tému. Pätica maturantiek je prepieraná na rodičovskom združení v okruhu rodičov len týchto piatich nešťastníčok. Objavená zmluva, v ktorej sa týchto päť dievčat dohodne, že príde o panenstvo do maturity, znepokojí školu, ale následne aj situáciu v jednotlivých rodinách. V každej však iným spôsobom. Neobyčajná zápletka, ktorá vzdialene narába s témou, aká hýbala dejom v Prci, Prci, Prcičky (American Pie, 2000) je neobyčajná aj v rámci Československa a filmovej tvorby. Azda každý divák čaká, kedy k tomu dôjde. Koniec koncov, išlo o žart jedného z vynaliezavých chlapcov, ktorý však dievčatá vyprovokoval. Z trucu sa tak púšťajú do naplnenia skutku, z ktorého sú už aj tak obvinené.
Išlo o rok 1967, kedy by sme ešte mohli hovoriť o miernejších podmienkach pre filmovú tvorbu. Nešlo o hlbokú totalitu a neslobodu, aká prišla v nešťastnom a smutnom roku 1968. Jozef Zachar nakrútil odvážny film v spolupráci s v minulosti mimoriadne plodným scenáristom Ivanom Bukovčanom a viacerými známymi hereckými menami. Ide však o čiernobiely starý film, ktorý zväčša súčasní diváci s radosťou preskočia a nevenujú mu tak pozornosť. Spája sa sním však niekoľko zaujímavostí, ktoré môžu mať význam pre Žilinčanov, ale pokojne pre ktoréhokoľvek nadšenca filmových zaujímavostí.
Zmluva s diablom doplnená o slávne herecké mená
Film, ktorého názov sa bude vždy pliesť s rovnomennou americkou komédiou z roku 2000 s Liz Hurley a Brandonom Fraserom, je scenárom neobvyklý a ani veľmi nezapadá do typickej „komančovskej kinematografie“. Nejde o unikátne dielo, avšak k divákovi prehovára jazykom odlišným, bez ideológie, politiky a cítiť v ňom viac „slobody“. V určitej časti sa delí na samostatné príbehy jednotlivých dievčat, z ktorých sa každá vydáva svojou cestou podľa svojich možností. Jednou z nich je pôvabná Aja Trnková (česko-slovenská herečka Sylvia Turbová do slovenčiny dabovaná Božidarou Turzonovou), ktorá to má v rámci straty panenstva tak povediac najistejšie. Ako jedna z mála má už niečo rozbehnuté s Petrom, sprievodcom na hrade (Ivan Mistrík).
Marián Labuda st. predstavuje roztržitého mladíka, ktorý má „blízko“ k jednému z dievčat stvárnených mladučkou Zuzanou Kocúrikovou. Diváci budú mať radšej úlohu mladého Jaromíra Hanzlíka, ktorého do bytu láka v tejto dobe roztomilá Ička Borošová (Marta Rašlová). Divákom zostane Rašlová nezabudnuteľná predovšetkým pre úlohu Slovenky z ešte staršieho českého filmu Holky z porcelánu (1974), ktorý však nakrútil legendárny Juraj Herz vo farbe. Česká filmová legenda sa Vladimír Menšík sa v Zmluve s diablom objavuje ako jeden z nádejných odpaň… vykonávateľov zmluvy s mierne infantilnou Marcelkou (českou herečkou Ivanou Karbanovou). Tá ho loví dosť nemotorne. Jej matku stvárňuje Stella Zázvorková. Objavujú sa aj ďalšie významné herečky – Anna Grissová v úlohe Ajinej matky a Viera Strnisková v úlohe doktorky, ktorá má skontrolovať, či… . Z hereckých mien by to pritom stále neboli všetci.
Filmové miesta využité vo filme
Zaujímavé sú na filme Zmluva s diablom aj jednotlivé filmové miesta. Scenár, dej a mentalita ľudí si vyžadovala malomesto. Vhodné miesto našli na severnom Slovensku. Priamo v ňom si autor knihy Filmové miesta overil, že mnohí domáci ani len netušia nič o filmovej histórii a prepojeniach krajského mesta s filmom.
Z veľkej časti sa totiž film odohráva v Žiline a na krátko auto s Marcelkou (Karbanová) a Robertom (Menšík) vyrazí až ku Kamennému mlynu v Malackách. Kniha Filmové miesta 2 (2022) a jej kapitola venovaná Žiline uvádza ako dôležité miesto významné Mariánske námestie v historickom centre mesta. To sa tu objavuje zachytené z niekoľkých uhlov aj s konkrétnymi budovami. Dokonca aj blízke okolie a ulice, ktorými prechádza Robert ako vodič v aute vezúc nerozhodnú stopárku Marcelku, je viditeľné z okien reálne idúceho auta s pripojenou kamerou.
Dôležitým filmovým miestom je však aj hrad Červený Kameň, ktorý je zaujímavým spôsobom kombinovaný so Smolenickým zámkom. Zaujímavosti, ktoré o tom prináša prvá kniha série Filmové miesta (2021) spomínajú diaľkové zábery zachytávajúce Smolenický zámok. Ten, hoci by sa zdalo, že je historickou stavbou, nie je historickou pamiatkou, ale stavbou zo začiatku minulého storočia postavenou v štýle honosných francúzskych zámkov. Nie je ani typickým múzeom, keďže je pracoviskom Slovenskej akadémie vied a tiež jeho reprezentatívnym priestorom. Smolenický zámok je opakovane využívaný vo filme, no je to predovšetkým jeho exteriér, záhrada, okolie, či niektoré sprístupnené priestory. Naposledy sa v ňom nakrúcala napríklad rozprávka O liečivej vode (2020), ktorá ako jedna z mála vznikala za najprísnejších protipandemických opatrení. Ale späť k filmu Zmluva s diablom.
Hrad Červený Kameň
Aja (Turbová) prichádza za Petrom (Mistrík) na bicykli a hoci z diaľky je to Smolenický zámok, na bránu klope už pri hrade Červený Kameň. Ten je od Smoleníc vzdialený niečo cez 15 kilometrov na juh. Červený Kameň je tu zachytený na viacerých miestach pomerne podrobne. Vnútorná prehliadka s návštevníkmi, či skôr niekoľko únavných prehliadok „až do záverečnej“, totiž prechádza trasou známou návštevníkom práve z reálneho Slovenského národného múzea – Červený Kameň. A práve tu na jednom z exponátov, v posteli baróna XY, by „to“ mohlo byť… Červený Kameň, ktorý má v spomenutej knihe svoju vlastnú rozsiahlu kapitolu, už v histórii filmu prilákal viacero zaujímavých kúskov.
Svojho času tu nakrúcali nemeckých Pirátov z Karibiku, taktiež tu vznikali scény zoznámenia sa mladého Artuša s Excalubrom vo filme Posledná légia (The Last Legion, 2007) s Colinom Firthom a Benom Kingsleym. Slávny seriálový Hercules – Kevin Sorbo tu nakrúcal film Kull Dobyvateľ (Kull, The Conqueror, 1997) a vznikali tu aj scény pre významný slovenský film zo stredovekej Trnavy – Posledná bosorka (1957) režiséra Vladimíra Bahnu. Reálne je však Červený Kameň jedno z najvyužívanejších filmových miest na Slovensku. Nedávno v ňom a aj v jeho okolí nakrúcali napríklad aj seriál Svätý Max pre TV Markíza, ktorý bol podľa knihy Filmové miesta 2 takmer výlučne záležitosťou vznikajúcou v meste Skalica s prvými minútami seriálu pochádzajúcimi z Bratislavy.
